Švajčiarom hrozí preľudnenie „zvnútra“, červenú líniu si však určujú sami

Európske národy zažívajú už dlhodobo problémy s nízkou pôrodnosťou a kontroverzne to riešia „dodávkami“ neeurópskych prisťahovalcov. Príval takýchto vĺn ľudí, ktorí si doma nevedia zvoliť alebo nastoliť režim schopný ich živiť, Švajčiarov netrápi. Nie sú členmi EÚ, začínajú im vadiť aj Európania. Tých neeurópskych ani tak veľmi „neberú“.

Zatiaľ tak nepovedali, ukážu to až výsledky švajčiarskej demokratickej hrdosti – referenda, čo sa čoskoro dozvieme. Napriek stále ešte nejasnému verdiktu hlasujúcich sa tu však ukazuje niečo fenomenálne: národ, štát, krajina, voliči, tí všetci majú hlasovať o tom, že nechcú, aby v ich zemi žilo viac ľudí. Ide o iniciatívu 10 miliónov a dosť. Už dnes má táto krajina viac ako deväť miliónov obyvateľov a ak ich počet prekročí do roku 2050 viac ako 10 miliónov, potom konfederácia vyhlási stopku. Lenže oficiálne prognózy (vychádzam z dát agentúry Reuters) hovoria, že tých desať miliónov „dajú“ Švajčiari už po roku 2040, ak… (stať sa môže ledačo, aj ´superkovid´ alebo ´európoebola´).

Inak krajina je rozlohou asi o pätinu menšia ako Slovensko, ale obyvateľov má už takmer dvakrát toľko. A keďže väčšinu krajiny tvoria hory, lesy a kravy, obyvateľstvo je doslovne natlačené najmä v metropolitných hospodárskych oblastiach Zürichu, Ženevy a Bazileja. Ten štát nemá ani pevne určené hlavné mesto (zabudnite na čarovný Bern). Hranicu počtu obyvateľstva si však v referende pevne určil.

Amen s toleranciou sa nazýva „končíme s Freizügigkeit“

Švajčiarska pravicovo-konzervatívna ľudová strana (SVP) do referenda vytiahla so sloganom Žiadne desaťmiliónove Švajčiarsko. Agentúra AFP upozorňuje na to, že SVP operuje s populistickými heslami, akými sú nedostatok bytov, stúpajúce nájmy, preplnené vlaky, zápchy na cestách a preťažené zdravotníctvo. Švajčiarsko, iste, nie je členským štátom Európskej únie, takú česť byť jej súčasťou Švajčiari odmietli – tiež v referende. Je však viazané množstvom zmlúv práve s EÚ a jeden z tých záväzkov sa týka práve tej ťažko preložiteľnej Freizügigkeit (voľný pohyb osôb a právo na usadenie). Je to obdoba jednej zo slobôd, ktorú svojim občanom poskytuje EÚ, totiž slobodný pohyb osôb v rámci EÚ. Švajčiarsko sa k tomuto princípu v niekoľkých dokumentov prihlásilo. A v princípe podpísalo neomedzený pohyb ľudí v krajinách EÚ, slobodu pracovať vo Švajčiarsku, uznanie dokladov o odbornom vzdelaní, odstránenie daňových prekážok.

Systém zažil trhliny, napr. nástup kovidu v roku 2020, keď mnohé štáty uplatňovali „výluku“ a chránili si svoje hranice. A niekde, na Slovensku tiež, chodili riadne zakuklení módnymi doplnkami. Niektoré krajiny si museli na švajčiarsky trh práce aj trochu počkať, čo sa týkalo veľkého rozšírenia o štáty bývalej východnej Európy, hlavne Bulharska a Rumunska. Ale aj to prešlo.

Švajčiarsko sa nechce brániť proti ľuďom z Ázie či Afriky, ale proti „nám“

Väčšina prisťahovalcov do Švajčiarska prichádza z krajín EÚ. Tých “za hranicami“ Únie si helvéti púšťali minimálne, to by boli desaťnásobne preľudnení už dnes. Od roku 2022 sa počet prisťahovalcov zvýšil takmer o dva milióny a väčšina z nich sú, držte sa, Taliani! Druhú najväčšiu skupinu prisťahovalcov tvoria (takmer 400 000) Nemci. Všetko tak zaslúžilí občania EÚ. Ani nečudo, taliančina aj nemčina sú úradnými jazykmi Helvétskej konfederácie, ale to budúcich Talianov a Nemcov vo Švajčiarsku nespasí. Podľa predbežných prieskumov sú postoje Švajčiarov (inak vojensky neutrálnych, ale tvrdo podporujúcich vysoké výdavky na obranu) vyrovnané.

Autor je bezpečnostný analytik.

244