Prisťahovalectvo trápi bohaté a humanisticky sa vydávajúce krajiny. Slovensko nie je ani bohaté a humanisticky sa nechce tváriť 

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Magnific/DC Studio

Európska únia 12. júna 2026 po imigračných šokoch z návalu imigrantov v rokoch 2014 – 2016  zavádza nové pravidlá, keďže všetky tie predošlé zlyhali. Do vlasov si skočili borci za ľudské práva a pragmatici. Tí druhí sa na rozdiel od kovaných humanistov pozerajú tak trochu viac dopredu. Slovensko je tak trochu mimo záujmu utečencov, ktože by tu, v tom byrokratickom „bordeli“, už chcel zakotviť?   

Dňa 12. júna EK predložila Pakt o migrácii a azyle. Je to pre Slovákov možno nudné čítanie, ale týka sa všetkých občanov EÚ. Samozrejme, občas sa udeľujú aj výnimky pre krajiny, ktoré v pomernej štatistike na obyvateľa prijali najviac ukrajinských utečencov. A takou krajinou je práve Česká republika. Ale aj slovensko-český predseda vlády Andrej (ten ´Blavák´ sa po česky už nikdy nenaučí, ale je v tom zdatnejší ako JUDr. G. Husák) sa postavil na zadné a napriek výnimkám povedal dosť! Je to fakticky rebélia proti Európskej únii a mnohým sa to páči.

Tak kde sú zmeny pre riešenie imigračného problému z úpravy z 12. júna 2026? Ako tieto zmeny majú ochrániť „kmeňových“ občanov EÚ pred nekontrolovateľnou migráciou zo Stredného východu, Severnej Afriky, rovníkovej Afriky, Balkánskeho polostrova, Ruska? To sa v úprave novej imigračnej politiky nedočítame. Dozvieme sa iba, že tento komplexný balík 10 legislatívnych úprav stanovuje „spoločné postupy na preverovanie a registráciu neregulárnych príchodov na hranice EÚ s rýchlejšími azylovými a návratovými postupmi, jasnými pravidlami týkajúcimi sa zodpovednosti za žiadosti o azyl a mechanizmom solidarity na podporu kontroly imigrácie“. A že EÚ bude čeliť „migračnemu tlaku“. No a čo ďalej? Už z tejto všeobecnej formulácie môžete vyčítať, že EÚ nevie povedať ani ÁNO, ani NIE. Čo sa vlastne mení?

EÚ oživuje systém povinnej solidarity, ale na tú prisahali všetky kandidátske krajiny už pred prijatím do EÚ, avšak rýchlo na to zabudli. Pamätáte sa? Problémy portugalského rybára bude každý slovenský murár cítiť ako svoj problém. Sme Európania! Teraz je to zrazu inak, opäť máme v poradí na prvom mieste „slovenské štátno-národné záujmy“. Čože nám už niečo do portugalských rybárikov?

Kladivo novej úpravy imigračného problému spadlo na ukrajinských mužov v odvodovom veku. Ak sa chcú vyhnúť povinnej vojenskej službe a požiadajú o azyl v EÚ, vrátime ich. Ak ide o občanov Ruskej federácie, ktorým sa nechce krvácať za Veľké Rusko, tiež ich úrady EÚ odšupnú naspäť do matičky Rusi. Sme spravodliví! Nebude sa skúmať, kto koho napadol. Asi Ukrajinci a „banderovci“ najprv okupovali Krym a po tom zaútočili na tri veľké letiská v Moskve, odkiaľ ich ruskí slovanskí bratia s hanbou vyhnali… Tak to bolo? Lenže to je nechutné a úbohé ako nový imigračný pakt našej Únie.

Autor je bezpečnostný analytik.