Dnes má meniny: Jaroslava
Mala nápadníkov z bohatých rodín. Žofia Bosniaková bola už v pätnástich rokoch vychýrenou krásavicou, šľachtici zo šíreho kraja chodili obdivovať jej alabastrovú pleť, nádherné veľké oči a vyberané spôsoby. Dlhého veku sa však nedožila. Keď poslednýkrát vydýchla, mala len 35 rokov. Záhada okolo jej tela, ktoré sa ani desiatky rokov po jej smrti nijako nemenilo, nedala spávať mnohým historikom.
Narodila sa 2. júna 1609 na hrade v Šuranoch do šľachtickej rodiny vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Išlo o pevnosť, ktorá bola na bojovej čiare s Tureckom. Žofiin otec bol silný protiturecký bojovník, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom získal práve v roku, v ktorom sa Žofia narodila, titul barón.
Žofia bola skromné dieťa, ktorému sa dostalo náboženskej výchovy. O jej vzdelanie sa postarala najmä sestra vtedajšieho nitrianskeho biskupa Alžbeta Telegdyová. Od malička vynikala veľkým pôvabom, čím zaujala mnohých šľachticov, ktorí ju obdivovali. Napriek tomu, že si mohla skutočne preberať, za muža si vybrala postaršieho baróna Michala Šeréniho, s ktorým sa odsťahovala na Moravu. Po pár mesiacoch však zomrel a Žofia sa vrátila domov do Šurian. V tom čase začala pomáhať chudobným, ako si to prial jej nebohý muž. Okrem každodenného obeda pre chudobných mala podľa testamentu, ktorý zanechal, rozdať ľuďom v núdzi každý mesiac aj 25 zlatiek.
V roku 1929 sa vydala druhýkrát. Za muža si vzala baróna Vešeléniho z Novohradu. Spolu mali aj dvoch synov Adama a Ladislava. Zomrela v roku 1644 na hrade Strečno vo veku 34 rokov. Za jej smrťou mal byť žiaľ, pretože sa jej muž mal zaľúbiť do istej krásnej grófky. Počas svojho krátkeho života nielen pomáhala chudobným, ale založila aj nemocnicu.
Po smrti si vyslúžila povesť svätice. Keď sa totiž našlo jej telo, ktoré bolo uložené v krypte celých 55 rokov, bolo absolútne neporušené a také zostalo aj po prevezení do kaplnky v Tepličke nad Váhom. Proces blahorečenia Žofie Bosniakovej začal v roku 1997.