V bezpečnostných zložkách sa nájde veľa „podnikavcov“, ktorí si nelegálne privyrábajú. Pozrite sa, ako to funguje

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

V súčasnosti otriasa bezpečnostnými zložkami viacero káuz, čo sa odzrkadľuje najmä v ubúdajúcej dôvere v nich. Dobrému menu nenapomáhajú ani prípady, v ktorých sa ukazujú spôsoby, ako si príslušníci zložiek prišli nelegálne k neoprávneným výhodám alebo k finančnej hotovosti.

Je treba spomenúť, že väčšina zamestnancov štátnej správy, prokuratúry, ale aj súdov, nemôže podnikať. V zmysle zákona môžu vykonávať športovú činnosť a vzdelávacie aktivity.

Vymáhanie pohľadávok je (alebo bol v minulosti) jedným zo zdrojov nelegálnych príjmov. Dlžník po návšteve pána s odznakom približne v 50 percentách prípadov ustúpi a keď zistí, že sa o prípad (samozrejme fiktívne) zaujíma polícia alebo podobné zložky, svoj dlh vyrovná. Veriteľ sa potom podelí o nejaký bakšiš s dotyčným, kto pomohol. Samozrejme, dlžníkovi sa zvykne zavolať pred návštevou z korporátnej linky polície, spomínaná je tzv. tisícka (telefónne číslo sa končí na 1000). Je to tak preto, aby dopytovaný nabral pocit, že je to oficiálne.

Vymáhanie pohľadávok sa v minulosti robilo aj tak, že na podozrenie z podvodu, sprenevery alebo ekonomickej trestnej činnosti si vybral príslušník bezpečnostnej zložky oficiálne číslo z protokolu bežných písomností a vec riešil oficiálne. Samozrejme, po zaplatení dlžnej sumy zaniká trestnosť skutku ako takého a následne ukončil kvázi preverovanie. Tu je však predpoklad, že v podobných prípadoch s radovými príslušníkmi idú aj priami nadriadení, s ktorými sa o korisť delia. Sú známe prípady z minulosti, kedy si nadriadení delili s podriadenými odmeny alebo finančné prostriedky na vyplácanie odmien pre informátorov. Keďže väčšina príslušníkov bezpečnostných zložiek má hromadný zbrojný preukaz, služobnú zbraň si môžu nosiť domov. 

Ďalšou podobnou aktivitou je poskytovanie ochranných služieb za úplatu, biletárstvo a prevozy peňazí. Veľa podnikateľov hlavne v oblasti hazardu rado využíva aktívnych policajtov na sprevádzanie pri nosení tržieb alebo hotovostí. Sú známe prípady takýchto sprevádzaní pri prevoze drahých kovov, akou je napríklad prevoz platiny do Čiech.

Mnoho majiteľov večerných a nočných klubov využíva príslušníkov zložiek aj na vyberanie vstupného a na následné riešenie fyzických konfliktov medzi zákazníkmi. Je to vidieť v mnohých mestách, kedy policajti v službe prídu za kolegami, ktorí sú „na bráne“. Pričom tí tam neraz stoja po boku záujmových osôb.

V minulosti sa riešil prípad tzv. policajných gangov, kedy bratislavskí kukláči vozili prostitútky ku zákazníkom. Práca mimo služobného pomeru sa hojne využíva aj pri sledovaní neverných manželiek, manželov, kde sa sumy za hodinovú službu pre jednu osobu šplhajú do skutočne zaujímavých súm.

Nelegálne si vedia privyrobiť aj od podnikateľov, ktorí neradi vybavujú povolenia, súhlasy či stanoviská od štátnych inštitúcií. Vtedy je dobré mať na telefóne „agilného príslušníka“, ktorý vie za pomoci preukazu vec urýchliť, zaklopať na správne dvere a podobne. Samozrejme, nie je to zadarmo.

Alkohol, hazard a platené poskytovanie sexuálnych služieb sa neraz stáva aj terčom vydierania niektorých príslušníkov. V minulosti albánska komunita prevádzkovala hazardné kartové hry v bytoch, kde boli prítomní aj sudcovia, niektorí z nich sa aj dosť zadĺžili. A potom už nasleduje vybavovanie vecí zadarmo, ale za odrátanie dlhu.

Úniky informácií a nelegálne lustrácie nie je potrebné opisovať, vidíme už rozsudky v právoplatne skončených konaniach. Pri Jánovi K., ktorý bol spolupracovníkom inšpekcie, sme videli, že mal prijímať ako výhody stavebný materiál a pneumatiky na auto. Dosť zahanbujúce na funkcionára NAKA, ktorý bol ustanovený do funkcie po tak oceňovanej reorganizácii NAKA.  K menej sofistikovaným formám nelegálnych aktivít patria vybavovania pokút, prepisy áut dovezených zo zahraničia alebo prideľovanie lukratívnych evidenčných čísel. Toto je doména prevažne uniformovaných zložiek bezpečnostných zborov. Ideálna situácia nastáva vtedy, ak inšpekčný dôstojník zaeviduje svojho človeka ako dôverníka, ktorý mu nosí informácie o korupcii kolegov, pričom sám kryje jeho trestnú činnosť alebo z nej koristí.

O týchto nelegálnych aktivitách príslušníkov bezpečnostných zložiek je potrebné verejne hovoriť, pretože tým klesá možnosť, že k nim bude dochádzať. Zároveň je potrebné oceniť snahu súčasných predstaviteľov vedenia bezpečnostných zložiek, kde je vidieť snahu o vrátenie dôvery a o očistu štátneho aparátu.

Autor komentára je investigatívny novinár.