Putin nedosiahne svoje ciele, znie z Nemecka. Príjmy Ruska z ropy a plynu sa prepadli v dôsledku sankcií o 46 percent. Aj takýto bol uplynulý týždeň vojny

Zdroj FOTO: Telegram

Ukrajina túto zimu čelila teplotám až -20 °C v rovnakom čase, keď riešila humanitárnu krízu po tom, ako Rusko zasiahlo životne dôležitú civilnú infraštruktúru, ukázala analýza. Obzvlášť zraniteľné sú podľa výskumu oblasti v Dnipre, Donecku a Charkove. Sú tam cez zimu ubytované desaťtisíce vysídlených ľudí a zároveň sa na kľúčovú infraštruktúru (vrátane energetiky a bývania) zameriavajú ruské rakety a delostrelectvo.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov vyhlásil, že Kyjev má rezervy na zadržanie moskovských síl, aj keď najnovšie západné vojenské zásoby neprídu včas. „Nie všetky západné zbrane prídu včas. Ale sme pripravení. Vytvorili sme naše zdroje a rezervy, ktoré sme schopní nasadiť a pomocou ktorých sme schopní zadržať útok. Napriek všetkému očakávame možnú ruskú ofenzívu vo februári. To je len z hľadiska symboliky; z vojenského hľadiska to nie je logické. Nie všetky ich zdroje sú pripravené, ale aj tak to urobia,“ povedal.

Nórsky premiér Jonas Gahr Store navrhol, aby jeho krajina počas piatich rokov poskytla Ukrajine pomoc vo výške 75 miliárd nórskych korún. Polovica pomoci v roku 2023 bude financovať vojenské potreby Kyjeva, zatiaľ čo zvyšok pôjde na humanitárne potreby, hoci toto rozdelenie by sa podľa neho mohlo v najbližších rokoch zmeniť. Oznámenie prichádza po tom, ako sa Storeova vláda dostala pod tlak, aby zvýšila podporu Ukrajine po tom, čo zarobila miliardy na príjmoch z ropy a zemného plynu z ruskej vojny.

Zdroj FOTO: Telegram

Príjmy Ruska z ropy a zemného plynu sa v januári 2023 v porovnaní s januárom roku 2022 prepadli o 46 %, a to pod vplyvom cenového stropu na vývoz ropy, ktorý zaviedli západní spojenci v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu. Ruské ministerstvo financií uviedlo, že rozpočtové príjmy v januári boli o 35 % nižšie v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2022, posledným mesiacom pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinského vodcu V. Zelenského objal britský premiér Rishi Sunak, keď pricestoval do Spojeného kráľovstva na svoju prvú návštevu od vypuknutia vojny. Táto návšteva bola druhým prípadom, kedy Zelenskyj opustil Ukrajinu od začiatku vojny. Kráľ Charles absolvoval audienciu so Zelenským v Buckinghamskom paláci po tom, čo ukrajinský vodca prehovoril k britským poslancom a rovesníkom vo Westminster Hall. Počas svojho prejavu v parlamente Zelenskyj povedal: „V Británii je kráľom pilot letectva. Na Ukrajine je dnes každý pilot letectva kráľom.“

Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok ráno vystúpil v Európskom parlamente a povedal, že Ukrajina „vstúpi do Európskej únie“ a poďakoval členom bloku za ich podporu počas ruskej invázie.

V. Zelenskyj s kráľom Charlesom. Zdroj FOTO: Telegram

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že Paríž bude „pokračovať v úsilí“ dodávať zbrane do Kyjeva a dodal, že Francúzsko je odhodlané pomôcť Ukrajine smerom k „víťazstvu, mieru a Európe“. „Rusko nemôže a nesmie vyhrať,“ povedal a dodal, že na Ukrajine je v stávke „budúcnosť Európy“. Nemecký kancelár Olaf Scholz povedal, že je jasné, že Moskva nevyhrá, a ubezpečil Ukrajinu, že jej budúcnosť je v EÚ, pričom Ukrajina je súčasťou „európskej rodiny“. „Putin nedosiahne svoje ciele – nie na bojisku a nie prostredníctvom nadiktovaného mieru,“ dodal.

Švajčiarsko v piatok uviedlo, že zamietlo žiadosť Madridu, aby Španielsku umožnilo reexportovať švajčiarske protilietadlové delá na Ukrajinu. Španielsko požiadalo v januári, aby mu umožnilo poslať na Ukrajinu dve protilietadlové delá. Švajčiarsko už skôr vetovalo žiadosti Dánska a Nemecka, ktoré chceli poslať obrnené vozidlá a muníciu švajčiarskej výroby. Švajčiarsky zákon o vojnových materiáloch nepovoľuje vývoz vojnových materiálov, ak je cieľová krajina zapojená do vnútorného alebo medzinárodného ozbrojeného konfliktu.

Jevgenij Prigožin, šéf žoldnierskej skupiny Wagnerovcov, priznal, že jeho sily čelia v okolí Bakhmuta tvrdému odporu ukrajinských obrancov. Povedal, že Rusku môže trvať dva roky, kým úplne ovládne Doneck a Luhansk na východe Ukrajiny. Ide o dva regióny, ktorých dobytie Moskva označila za kľúčový cieľ vojny. „Ak sa budeme musieť dostať k Dnepru, bude to trvať asi tri roky,“ dodal Prigožin s odkazom na väčšiu oblasť, ktorá by siahala až po rozľahlú rieku Dneper tečúcu zo severu na juh a pretínajúcu Ukrajinu. Ruské sily musia dobyť ukrajinskú baštu Bachmut, aby mohli pokračovať v ťažení.