Nikita Slovák: Pre Slovákov je dobrá len fyzická práca, všetky intelektuálne zamestnania berú len ako pánske huncútstva

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

V aktualitách na sociálnej sieti uverejnili populárno-vedecký článok o zániku našej slnečnej sústavy. Neľakajte sa, bude to trvať ešte štyri miliardy rokov. Ale ľudstvo si bude musieť hľadať nový domov. Jasné, nič netrvá večne. Neškodný článok, možno trochu na zamyslenie, ale netrvalo dlho, kým si ho nevšimla zástupkyňa zo slovenskej obce takzvaných frustrátov.

Namiesto profilovej fotky mala hustú kyticu ruží. Zdieľala všetkých samozvaných bláznov, ale čestné miesto v príspevkoch mali Zítko, darček zo susednej Českej republiky, predavač prístrojov proti účinku chemtrails a poslanec Mazurek, jeden z idolov dolných desaťtisíc. Napísala toto: Nevedia čo bude zajtra, ale vypisujú, čo bude za miliardy rokov. Choré!

Bolo to, ako keby vytýčila pristávaciu plochu pre nálet tých najhnusnejších krkavcov a už sa to tam hemžilo pohŕdavými príspevkami na vedu, vedcov, politikov a, samozrejme, Ukrajincov. Hneď na to sa ozvali aj ľudia s dobrou gramatikou – ľudia, ktorí majú už tiež asi plné zuby revolučnej rozpínavosti davu a dali im najavo, čo si o ich gramatike, duševnom obzore a primitívnych názoroch myslia.

Z Facebooku takmer zmizli skupiny, ktoré združovali ľudí s rovnakým koníčkom, fotky jedál, obľúbená hudba a knihy. Ostali len hádky medzi dvomi približne rovnako veľkými skupinami. Popritom veľká časť mládeže odchádza navždy preč, do tolerantnejších krajín, kde prijímajú vzdelanie s úctou.

Dvesto kilometrov od Bratislavy, vo Varíne, majú Tisovu ulicu, na východe má jeden z najhnusnejších boľševikov Vasil Biľak v rodnej dedine pomník, v Bratislave mnohí adorujú Husáka a arizátori Ľudo Ondrejov a Cíger Hronskí patria do povinného čítania. Nikdy sme nič neodsúdili, nič neoľutovali, nikomu sa neospravedlnili. Sme taká malinká “pidi” krajinka, bez sebavedomia, napoly ešte v moci Ruska, mladá demokracia so všetkými odpornými starými návykmi. A pritom existuje Pobaltie, existuje hrdé Fínsko, existuje Švajčiarsko, malé a sebavedomé krajiny, ktoré pochopili, že hlavne vedomosti, vzdelanie a úcta k nim sú chrbtovou kosťou demokracie.

V Cerne pracujú aj Slováci, sú členmi mnohých medzinárodných vedeckých tímov, o mnohých som robil krátke dokumenty. Sú to šarmantní, vtipní a hlavne pre vedu zapálení ľudia, dá sa len čakať, kedy ich nihilizmus, nedostatok finančných prostriedkov a hlavne naša tradičná neúcta k vede vyženú za hranice, lebo pre Slováka môže byť práca len fyzická činnosť, stavať, murovať, kopať a všetky intelektuálne zamestnania sú len pánske huncútstva. Bol som medzi aktérmi novembra 89 osláviť výročie tejto krásnej a povznášajúcej udalosti a mám taký dojem, že všetci tam dobre chápali, že je to síce už 33 rokov, ale ešte stále bez happy endu.

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér