Matka počítačovej techniky. „Úžasná Grace“ predpovedala, že počítače budú našou každodennou súčasťou

Grace Murray Hopperová mala prezývku Amazing Grace, dostala 90 ocenení, 40 čestných doktorátov a ako prvá žena v histórii dosiahla hodnosť kontra admirála v zálohe Zdroj: deborahnormansopranos.com Grace Murray Hopperová mala prezývku Amazing Grace, dostala 90 ocenení, 40 čestných doktorátov a ako prvá žena v histórii dosiahla hodnosť kontra admirála v zálohe Zdroj: deborahnormansopranos.com

Grace Murray Hopperová inklinovala k technike už vo veľmi mladom veku. Ako dieťa zbožňovala rozoberať a následne opäť skladať domáce spotrebiče. Jej rodine by však ani vo sne nenapadlo, že zvedavosť ich dcéry si raz vyslúži uznanie a stane sa svetoznámou počítačovou programátorkou. Vyvinula počítačový programovací jazyk FLOW-MATIC a krátko na to sa stala priekopníčkou „Business Oriented Language“ (COBOL).

Narodila sa v roku 1906 v New Yorku. Mala šťastie, že vyrastala v bohatej rodine, ktorá si vysoko cenila vzdelanie. Sama neskôr svoje detstvo opísala ako obdobie plné vzdelaných príbuzných, v dome plnom kníh a s rodičmi, ktorí podporovali a živili jej „neukojiteľnú zvedavosť“. Študovala na Yaleskej univerzite a v roku 1931 začala učiť matematiku na Vassar College. Ambicióznosť ju neopúšťala a o tri roky neskôr získala na Yaleskej univerzite doktorát z matematiky.

Po dvanástich rokoch sa rozhodla svoje pôsobenie na akademickej pôde ukončiť a začala pôsobiť v organizácii Navy WAVES (Ženy, ktoré boli prijaté na dobrovoľnú pohotovostnú službu.).

Grace Hopperová sa stala uznávanou počítačovou vedkyňou a kontraadmirálkou námorníctva USA a vytvorila technológiu počítačového programovania. Tá vydláždila cestu modernému spracovaniu údajov. Ako matematický génius stála pri vývoji nielen zariadenia UNIVAC I, ale aj prvého komerčného elektronického počítača a námorných aplikácií pre COBOL.

Stala sa jednou z prvých troch moderných „programátorov“ a preslávila sa predovšetkým vďaka svojmu priekopníckemu príspevku k rozvoju počítačových jazykov.

Počas svojej aktívnej kariéry v námorníctve pracovala Grace na projekte počítača Mark I v spolupráci v Hardvardskou univerzitou Zdroj: deborahnormansopranos.com

Mark I. – jeden z prvých elektromechanických počítačov

Ako poručíčku ju zaradili do výpočtového projektu Bureau of Ships na Harvardskej univerzite, kde pracovala v programovacom štábe Mark I. (IBM Automatic Sequence Controlled Calculator) na čele s Howardom H. Aikenom. Tu sa začali písať jej kariérne úspechy. Spolu so štábom zriadili systém Mark I. Išlo o prvú rozsiahlu automatickú kalkulačku, ktorá sa stala predchodcom elektronických počítačov, ku ktorému následne pripravila 500-stranový manuál. Grace Hopperová napredovala v práci na programovacom jazyku a k systému Mark I. dotvorila systémy Mark II. a Mark III.

Zúčastnila sa aj na vývoji počítača s názvom UNIVAC-1. Ako prvá z tímu vyjadrila myšlienku organizovať programy z postupných sekvenčných príkazov. Tento príspevok si vyslúžil vo vede neoceniteľné miesto.

Ambiciózna vedkyňa vymyslela prvý počítačový kompilátor, program, ktorý prekladá písomné pokyny do kódov, ktoré počítače priamo čítajú. Zdroj: deborahnormansopranos.com

Od UNIVAC až ku kompilátoru

Grace to dotiahla až k vytvoreniu prvého kompilátora pre moderné počítače. Ide o program, ktorý prekladá písomné pokyny do kódov, ktoré počítač priamo načíta. Táto práca ju priviedla k spoluvyvinutiu COBOLu, jedného z prvých štandardizovaných počítačových jazykov, ktorý umožňuje počítačom okrem čísel reagovať aj na slová.

Hopperová tiež prednášala o počítačoch, dokonca mala až 300 prednášok ročne. Už vtedy predpovedala, že počítače budú jedného dňa dostatočne malé na to, aby sa zmestili kamkoľvek a aj ľudia, ktorí nebudú profesionálnymi programátormi, ich budú používať vo svojom každodennom živote.

Grace Hopperová verila, že počítače budú jedného dňa široko používané a zaslúžila sa o to, aby boli užívateľsky príjemnejšie. Zdroj: deborahnormansopranos.com

Po odchode z amerického námorníctva sa z nej stala vedúca konzultantka spoločnosti Digital Equipment Corporation, ktorú si udržala až do svojej smrti v roku 1992. Zomrela vo veku 86 rokov.

Počas svojho života získala v oblasti počítačového programovania a technológií množstvo ocenení, vrátane americkej národnej medaily za technológie.