Bola francúzskou modelkou, ktorá sa veľmi mladá vydala za výrobcu najznámejších šijacích strojov sveta Singer, ktorého manželka nechala zatknúť za bigamiu. Po jeho smrti sa stala mimoriadne bohatou vdovou, ktorá mala pomáhať s financovaním americkej Sochy slobody. Niektorí historici uvádzajú, že práve najznámejšia socha sveta nesie jej podobizeň.
Izabela Boyerová sa narodila v Paríži krátko pred Vianocami v roku 1841 Louisovi Noelovi Boyerovi, francúzskemu cukrárovi afrického pôvodu, a jeho anglickej manželke Pamille.
Keď mala dvadsaťdva rokov, vydala sa za 52-ročného Isaaca Merritta Singera, výrobcu šijacích strojov Singer, v New Yorku. Singer bol predtým už ženatý, jeho exmanželka Mary Ann Sponslerová nechala Isaaca zatknúť za bigamiu. Pár rokov po svadbe sa Isaac a Izbela pokúsili usadiť v Paríži, no museli ho opustiť kvôli vypuknutiu francúzsko-pruskej vojny. Napokon sa utiahli do anglického Devonu, kde Isaac kúpil velikánske sídlo s názvom Oldway. Postupne sa im narodili dve dcéry (Winnaretta – budúca princezná de Polignac a Isabelle – budúca vojvodkyňa Decazesová) a štyria synovia Mortimer, Washington, Paris a Franklin. Isaac Singer mal mať celkovo 22 detí, niektoré aj so svojimi mnohými milenkami.
Po dvanástich rokoch manželstva však Isaac Singer zomrel a Izabele zanechal ohromujúci majetok. Po známom mužovi jej zostalo dedičstvo vo výške vtedajších 14 miliónov dolárov. Jeho dva závety vyvolali rodinné napätie a súdne spory, no Izabela bola vyhlásená za jeho zákonnú vdovu a majetok jej tak právoplatne patril.
Štyri roky po smrti Isaaca Singera sa krásna Izabela znova vydala, tentoraz za uznávaného holandského speváka a huslistu Victora Reubsaueta. Spolu sa usadili v jej rodnom Paríži a taliansky kráľ Umberto I. im udelil šľachtický titul. Z Izabely sa stala vojvodkyňa z Camposelice. No ani toto manželstvo nevydržalo a v roku 1887 druhýkrát ovdovela. Vydala sa však aj do tretice, v roku 1891 si za manžela vzala zberateľa Paula Sohègeho.
Izabela si aj rokmi zachovala svoju vychýrenú krásu, podľa historikov mala byť práve ona modelkou pre A. Bartholdiho, ktorý vraj na sochu slobody použil práve jej tvár (uvažuje sa ešte, že mohlo ísť aj o tvár Bartholdiho matky alebo prostitútky prezývanej „Grande Céline“). Monumentálne dielo a symbol slobody, na ktoré sa ročne prídu pozrieť milióny turistov, pomohla dokonca aj financovať. Izabela zomrela v roku 1904 vo veku šesťdesiatdva rokov v Paríži.
- Nikita Slovák: Šaško posiela lekárov na nútené práce, Šimkovičová chce nových umelcov z radov hobby výtvarníkov
- Jeden autoritatívny režim padol, druhý začal ovládať Sýriu. Ľud v Damašku jasá, Európu čaká ďalšia vlna migrácie
- To najlepšie z našej kuchyne. Pozrite sa, ktoré slovenské jedlá ocenili svetoví gurmáni
- Okrem upadajúcej ekonomiky majú ďalší problém. V Rusku prudko vzrástol alkoholizmus, ľudia sa upíjajú k smrti
- Maďarsko sa teší na nástup Trumpa a nového amerického ambasádora. Ten doterajší na Orbánovi nenecháva nitku suchú
- Bezpečnosť počas zlej viditeľnosti: Chodci, ktorým nebola odňatá svojprávnosť, sú povinní poznať pravidlá cestnej premávky