Zabudnutá vojna v moslimsko-židovskom prostredí viedla k žltej línii  

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: Magnific/AI generated

Ide tu o bezútešnú, nateraz akosi preskočenú vojnu, ktorú zatienila žltá línia, ako si ju vytýčili Izraelčania v Gaze ako neprekročiteľnú. Nie je ako názov celkom diplomaticky bežný, ale je dôležitý pre ako-tak existujúce tzv. medzinárodné právo. Inak sa taká línia v morálnom svete mimo prostredia zdiskreditovaných organizácií ako OSN veľmi neprijíma.

V zabudnutej vojne v Pásme Gazy, ktorá sa momentálne skrýva za konfliktmi na Strednom východe a na Ukrajine, sa po Trumpovom vydretom prímerí Izraelčania už neokúňali. Dobre vedia, že ľudské obete na strane gazanských Arabov sú to posledné, čo hnutie Hamas & company dojíma. Naopak, čím je týchto obetí viac (sú to, samozrejme, vždy iba ženy a deti), tým lepšie pre ´hamasistov´ a spol. Izrael v tieni vojen na Ukrajine a v Perzskom zálive „zabral“, pretože jadrom arabsko/moslimsko-izraelského sporu je územie, nie takí – z pohľadu islamských radikálov – ľudskí naničhodníci ako moslimovia, tí slúžia iba ako expozičný materiál. Tisíc zomretých či zabitých z nich vynahrádza jedného zabitého Izraelčana. Hurá, zabodovali sme!

V líniách rozoznávame geopoliticky a geostrategicky rôzne farby a Izrael si z vojenského aspektu zvolil žltú, čo aj pre niekdajších Židov na Slovensku má symbolický význam. Žltá je farba poníženia, hany, prehry, vzdoru, ale aj nádeje.  Izraelčania si napokon vybrali modrú, ale to je ich problém.

Vyberiete si zelenú líniu? To je predbežná pohraničná čiara medzi súpermi, poznáme ju z rozdelenia Francúzska nad Nemcami kontrolovanou časťou a Nemcami tolerovaný zvyšok Francúzska po jeho porážke v druhej svetovej. Ale farba tejto čiary sa stanovila aj ako provizórna línia po dočasnom skončení arabsko-izraelskej vojny z rokov 1948-1949. Zelenú farbu ako demarkačnú líniu poznáme aj z konfliktov na Cypre, stačí takú hranicu prekročiť v Nikózii a ste v inom svete, ide to hladko. Poznáme ju z Bejrútu ako bariéru medzi kresťanmi a moslimami v Libanone a takmer súbežne z oddelenia sunnitských a  šíitskych moslimov v tej istej krajine. Identifikujeme aj iné deliace farby čiar a línií ako modrá, tá stanoví hranice medzi zákonom a podsvetím, oranžová (patrí skôr k doprave) alebo červená. Tá posledne menovaná je farba, ktorá predstavuje neprekročiteľnú líniu a ak ju prestúpite, zákonite musíte rátať s odvetou.

Izrael si zvolil žltú

Žltá línia je tak trochu nóvum, aj keď by sme v dejinách určite našli obdobu. Po siedmom októbri, pre izraelských Židov niečo ako pre Američanov jedenásty september a letopočet už netreba pripomínať, sionisti rozbombardovali infraštruktúru Pásma Gazy a polovičku tejto entity (vraj asi 53 % územia Pásma) „okupovali“. Palestínskych Arabov vraj vysťahovali, ak nemohli dokázať, že boli „antihamasisti“. To je ale podobná rozprávka, ako zo sudetsko-nemeckého prostredia: vyhnať Nemcov, ktorí neboli „antifašisti“. Špendlíkom by ste hrabali, ale možno by ste takých našli. Ako hovoria niektorí izraelskí politici (najmä navrátilci  z Ruska), Gaza ja okupovaná Arabmi. Smelé tvrdenie.

Teraz je to inak. Kto v Pásme Gazy prekročí hranicu označenú žltými blokmi, je zo strany IDF (izraelských obranných síl)  „neutralizovaný“, čo znamená zabitý, zastrelený. Viacerých mierových aktivistov vedie vo svete táto žltá línia k nepríčetnosti. Vzali im kedysi vietnamskú vojnu a teraz ešte taká úbohá náhražka ako Gaza. Málo mŕtvych, málo revolúcie, málo zdrojov pre nám vrodenú agresivitu. Chceme vidieť krv a násilie, aby sme mohli demonštrovať a rozbíjať výklady kapitalistických obchodov. A hlavne byť v zábere kamier ako „zdanlivo dementná“ švédska Gréta.  No tak hamásičkovia, robte niečo a neplačte, máte nádej. Hlavne nechávajte zabíjať vlastných a nebojte sa. Mier až tak rýchlo nepríde, nezúfajte!

Autor je bezpečnostný analytik.