Bezradný volič stratený medzi dezorientovanými stranami. Čo čaká Slovensko už o pár týždňov?

Slovenská mapa politických strán sa podobá na hlbokú misu s množstvom malých guliek, ktorými sa volič beznádejne prehŕňa prstami a nevie, ktoré stále sa meniace zafarbenie si má vybrať.

Pôvodné zdanlivo pevne stanovené ozdoby parlamentu po roku 1993 už sú ďaleko od vtedajšieho vplyvu a mladší volič si už len letmo vybavuje v pamäti skratky ako HZDS, SDĽ, KDH, SNS, KSS, SMK. Ani jedna z týchto strán momentálne nesedí v Národnej rade a bezradného laika zaplavuje liberálna burina v podobe dezorientovaných straničiek na jedno použitie. Všetky, staré aj nové. Iste, všetky svorne sledujú národné záujmy a dobro občanov republiky.

Polické štruktúry

Na Slovensku sa nepodarilo vytvoriť osvedčený vzorec: statickú štruktúru v modeli pravica (samozrejme umiernená), ľavica (isteže nie krajná) a bezpohlavný, ale nutný stred (s variáciami napravo a naľavo od stredu). Toto je model, ktorý v Európe môžeme závidieť Británii, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, severským krajinám a dokonca aj Maďarsku.

Namiesto toho máme niekoľko liberálnych skupiniek, v parlamente sedí aj ako-tak etablovaná strana SAS, ktorá sa zatiaľ správala pri rozbíjaní vlád ako slon v porceláne. Máme parlamentnú stranu, ktorá po vzore svojho plodného promiskuitného predsedu zastavuje pokles populácie, ďalej kryptokomunistov, nacionalistov a nostalgikov po zavedení „poriadku“ tvrdej ruky. Tam, v zákonodarnom centre moci, majú stranu, ktorej šéf a trojnásobný premiér SR svojimi vyjadreniami na tlačových konferenciách považuje ľudí za blbcov, do sporu o kompetencie sa dostávajú predstavitelia Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, kde nie je ťažké prehliadnuť demonštráciu nadradenosti tých druhých.

Progresívci napredujú

Do parlamentných volieb na Slovensku chýba ešte takmer päť mesiacov a na stole leží krátkodobá úradnícka vláda, ktorá toho už veľa nezmôže. Ako by aj mohla, keď na jej čele má stáť etnický „maďaroslovák“ a pani prezidentka okrášlila zostavu „kabinetu“ ľuďmi, ktorí sú minulosťou, osobnými väzbami a ideovo popretkávaní s bývalou vládou.

Do prieskumov verejnej mienky sa nenápadne votrela strana Progresívne Slovensko, pričom triezvo pracujúci ľud jej vo výskumoch verejnej mienky prisudzuje podporu okolo 15 %. Atómovka to nie je, ale iskra áno. Takže to zatiaľ vyzerá tak, že by sa mala dostať do parlamentu a možno aj do vlády. Keďže ale nechce „koalíciovať“ s národnými komunistami (hanblivo sa skrývajú pod značkou SMER), bude tu najskôr ďalší guláš najrôznejších strán. Ak do koalície nevezmú súčasného nosorožca zo SASKY, potom tá vláda môže vydržať až do konca riadneho volebného obdobia. Buďme pozitívne naladení!

Progresívne Slovensko sa ako „hnutie“ (dalo sa časom priateľsky dokopy s novou púpavou na scéne – SPOLU) nenápadne vynorilo z hmly, ktorá sa dvihla nad staré strany. Ministerstvo vnútra ju zaregistrovalo koncom r. 2017. Jej predbežné motto je však tajomné a ladí s názvom tejto politickej platformy. Cieľom strany/hnutia je progresívne riešenie problémov. Čo to znamená, sa musíme dozvedieť až z programového vyhlásenie tohto čierneho koňa.

Samotný pojem „pokrok“ je síce historicky kompromitovaný predošlým režimom, ale to nemusí vadiť. Progresívne Slovensko iste priamo či nepriamo, na rozdiel od SMER-u, nenačrtne plán na vynulovanie inflácie, zvyšovanie dôchodkov, lacnejšie vajíčka, bezplatnú lekársku starostlivosť, prvého slovenského kozmonauta (pozor, nie astronauta) na Marse v ďalšom volebnom období ani pilotný projekt, ako sa susedia prestanú vadiť o záhrady.

PS/SPOLU však zatiaľ nemá výrečného vodcu starého typu Mečiara, Slotu, Budaja alebo Dzurindu. Disponuje nespornými expertmi na EÚ (V. Bilčík), mladistvého potomka zaslúžilých disidentov z dynastie Šimečkovcov (praotec leninista, otec antikomunista, vnuk Michal teraz liberál, ktorý visí už takmer na každom bilborde) a širokú náruč, do ktorej sa zmestia sociálni liberáli, premýšľaví centristi, napravení ľavičiari, triezvi narkomani, senzibili a mnohí iní. V anglickej hantírke tomu hovoria „catch-all party“. Strana, ktorá berie všetko. Lenže takých strán sú po Slovensku plné cintoríny.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

600