Topiaci sa aj slamky chytá. Topí sa Rusko a slamkou je Bielorusko, ktoré sa Kremeľ usiluje zatiahnuť do vojny

Bielorusko dlhé roky lavírovalo medzi Ruskom a Západom, nakoniec ho Rusko politicky zlomilo. Teraz ho však chce zatiahnuť priamo do svojej nevydarenej vojny proti Ukrajine. To nie je pre bieloruského autokrata veľmi príjemná predstava, Ukrajinci sa ukázali ako nečakane tvrdý oriešok a ak budú musieť viesť vojnu na dvoch frontoch, tak to bez zaváhania urobia.

Zahraniční pozorovatelia sa zhodujú v tom, že v Bielorusku sa niečo deje. Jeho prezident odcestoval na krátku návštevu do Moskvy, aby sa stretol s Putinom. Nikto nevidel nijaké oficiálne fotografie stretnutia, nebolo vydané žiadne oficiálne komuniké a nikto nevie, o čom obaja štátnici rokovali, dá sa teda iba dedukovať.

Putin v poslednom čase prekvapivo pripustil, že ukrajinské útoky na ruské priemyslové ciele, špecificky ropné rafinérie, sú účinné. Žiadne superlatívy, proste „sú účinné“. Aj to je však priznanie, ktoré zo seba ruský prezident zrejme len ťažko súkal. Ono sa to už ani veľmi zakrývať nedá, v Rusku sa pohonné hmoty stávajú úzkym profilom, aj keď o akútnej kríze sa zatiaľ nedá hovoriť. Vidíme tu jeden z paradoxov tejto vojny: jedna zo svetových ropných veľmocí nemá benzín pre vlastných, čo musí byť pre Kremeľ prinajmenšom trápne.

Je pravda, že Putin našiel v americkom prezidentovi spojenca a Trump ešte v minulom roku tlačil na Zelenského, aby sa nepúšťal do útokov na ruské rafinérie. Z pohľadu americkej administratívy majú ceny benzínu väčšiu prioritu ako dajaká ukrajinská „sloboda“. Keď Ukrajinci neskôr bombardovali ropné terminály v Primorsku a inde, intervenoval Trump opätovne a Zelenskyj útoky zastavil. Teraz ale prestal poslúchať a svojimi dronmi sa dostáva hlboko do Ruska. Západ – najmä ten európsky – sa správa veľmi rozporuplne. Na jednej strane povzbudzuje Ukrajinu, aby sa bránila, na druhej strane sa bojí poskytnúť jej rakety ďalekého dosahu, čím by Ukrajinci mohli dosiahnuť strategickú rovnováhu a odstrašiť Rusko od ďalšieho zabíjania.

Ukrajinská zbrojná výroba zažila raketový vzostup

Kyjev sa však vynašiel a začal za vojnových podmienok bleskovo vyvíjať moderný raketový (a dronový) priemysel, aj keď s kvantom ruskej produkcie podporovanej zbrojnými injekciami z Iránu a Severnej Kórey, sa nemôže porovnávať. V každom prípade Ukrajina v tomto roku spôsobila Rusku výrazne väčšie škody ako v tom predošlom. Ide o typický efekt asymetrického vedenia vojny, umožňujúceho slabším protivníkom zapríčiniť tým veľkým ťažké straty. Len do mamutej moskovskej rafinérie Kapotňa sa Ukrajinci v tomto roku trafili zhruba pätnásťkrát a podľa agentúry Reuters ostane nefunkčná do konca roka. A keďže ide o juhovýchod Moskvy, aj „Moskviči“ zrejme prvýkrát na vlastnej koži pocítili, ako chutí vojna, do ktorej Rusov vohnal ich z banderovcov nepríčetný prezident a jeho vojnychtivá suita.

Bielorusko má ťahať Rusko z kaše von

Ako Rusko zapadá do tohto celkového scenára, nie je zatiaľ úplne jasné. Jednoznačne sa však Putin usiluje o to, aby Lukašenka do svojej vojny vtiahol ešte hlbšie ako doteraz, keď Minsk bol iba spojencom Moskvy, nie priamym účastníkom vojny. Akonáhle by bieloruský prezident dovolil, aby Rusi odpaľovali svoje drony či rakety aj z bieloruského územia, Ukrajinci začnú Bielorusko považovať za bojujúcu stranu a správať sa k nemu vojensky tak ako k Rusku.

Ukrajina medzitým aj tak zvýšila voči Bielorusku tón. Doteraz sa jej darilo odrádzať Minsk od spolupáchateľstva a aj Biely dom sa pokúšal na Bielorusov opatrne tlačiť. Výsledkom iniciatívy bolo prinajmenšom to, že Lukašenko nechal prepustiť množstvo politických väzňov a zaslúžil si tým zmiernenie niektorých západných sankcií. To však možno stačilo Trumpovi, nie Ukrajine. V júni sa vzťahy Kyjeva a Minska prudko zmenili, Ukrajinci začali hroziť útokmi na ruské rádiotechnické zariadenia na bieloruskom území, ktorými Rusi riadia dronové útoky na severnú Ukrajinu. A Lukašenko vraj (podľa Zelenského) cúvol a dal postaviť tieto zariadenia mimo prevádzky.

Takže Bielorusko je pod tlakom: samo má dve moderné rafinérie, ktoré sú nepostrádateľné pre ekonomický chod krajiny a môžu sa stať cieľom útokov. Pre západné sankcie mu však neostal iný veľký obchodný partner ako Rusko, ktoré ho bude nútiť k zaujatiu jednoznačného postoja.

Autor je bezpečnostný analytik.

193