Bude sa vojna na Ukrajine tiahnuť ďalšie roky alebo ju čaká rýchly koniec? Experti aj pozorovatelia sa veľmi nezhodujú

Koniec vojny na Ukrajine sa oproti pôvodným predpovediam naťahuje a málokto si už trúfa stanoviť čoby len približný dátum. Zatiaľ sa skôr znemožnili tí, ktorí Ukrajine prorokovali skoré vyčerpanie alebo videli rýchly prelom v zvrhnutí Putina. Ak sa teda všetci zhodujú, že sa nedohodnú, konsenzus panuje v tom, že status quo je neudržateľný. Je to vyhýbavé tvrdenie, to predsa vedia všetci. Ale aj iných scenárov ukončenia konfliktu nájdeme niekoľko.

Rusko ohlasuje už opakovane ďalšiu krutú zimu, ktorú vraj už tentokrát Ukrajina nemôže prežiť. Do karát Rusom hrá skutočnosť, že Ukrajincom počas tohto leta zničili z infraštruktúry kompletne to, čo nestačili zdevastovať v doterajších štyroch až piatich rokoch. Obrátili svoje útoky už nezakryte na civilné ciele v nádeji, že „banderovcov“ dorazí psychický teror. Iní upozorňujú na personálne politické zápasy v Kyjeve, ktoré ochromujú morálku obyvateľstva aj ozbrojených síl. Ešte iní veria, že konečne zaberie zotrvačnosť Trumpovej politiky „ruky preč“ a osamotená EÚ už vojenskú podporu na európskej línii Východ-Západ neunesie.

Kremeľský pohľad je jasný: zvíťazíme, inak je po Rusku

Takto sa na záver vojny pozerajú nevojenskí či už akademickí alebo diplomatickí predstavitelia ruskej imperiálnej moci. Ako vzorku si môžeme vziať Artema Sokolova. Slúži Kremľu ako vývozný dvorný artikel, pretože zastupuje renomovaný Moskovský inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO) a teší sa tak zdanlivo nezávislému pozadiu. Sokolov má za to, že Rusko malo v priebehu konfliktu „určité ťažkosti“, ale prejavilo „obdivuhodný spôsob, ako ich prekonať“. Ukrajinské zásahy ruských rafinérií a logistických centier hlboko v Rusku podľa neho „nijako nezmenia smerovanie k dosiahnutiu cieľa“. A tým je presadiť „denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny“. Také idey šíri Sokolov v rôznych rozhovoroch pre svetové médiá, ale tým, že iba opakuje pôvodné ruské tézy po napadnutí Ukrajiny, nemajú jeho postrehy punc nezávislej originality. Čím vzbudil rozruch je priznanie, že „strategická porážka na Ukrajine by mala zničujúce následky v ruskej spoločnosti“. A to už je niečo, čo sa vymyká oficiálnej kremeľskej línii, pretože Rusko predsa prišlo oslobodiť obyvateľov Ukrajiny a ruskú menšinu, a nie zachraňovať zvyšok svojho kolabujúceho impéria!

Ukrajinské porazenecké hľadisko

Výrazne pesimisticky sa k perspektívam Ukrajiny vyjadruje Iuliia Mendelová, bývalá tlačová hovorkyňa prezidenta Zelenského. Z Mendelovej sa krátko potom, čo ju Zelenskyj prepustil zo služieb svojej kancelárie pre neprístojné správanie voči médiám tesne pred druhou ruskou inváziou, stal jeden z najhlasnejších kritikov situácie vo vlastnej krajine. Rozdala množstvo rozhovorov a bola aj hosťom Tuckera Carlsona, známeho amerického šoumena a prokremeľského dezinformátora. Jej faktografické údaje o stave v spoločnosti a pôsobia beznádejne, ale je treba brať ich s rezervou, keďže sa predsa živí kritikou. Ukrajinské vedenie, ktoré kedysi mediálne sama zastupovala, obviňuje zo zakrývania skutočnosti a zo systematického falšovania reálnych dát v oblasti dezercií vojakov a mobilizácie. Mendelová tvrdí, že dve tretiny mobilizovaných mužov sa nikdy nedostane na front, len v roku 2004 ich vraj dezertovalo viac ako 300 000. V odvodovej mašinérii podľa nej existuje vysoká miera korupcie a je možné sa vykúpiť v sume, ktorá sa rádovo pohybuje v rozmedzí 20 – 30 000 eur. Akokoľvek nepravdepodobne tieto cifry znejú, Pavlo Kuchta, manžel Mendelovej a bývalý minister hospodárstva, s nimi súhlasí. Skorumpované úrady si vraj ročne prilepšia závratnou sumou 5 miliárd dolárov. Čo je oproti ruskej skutočnosti šokujúce? Títo ľudia svoje názory smú verejne hlásať na Ukrajine. Niečo také by nedovolili ani Američania počas druhej svetovej vojny…

Nemenej ružovo má vyzerať samotný front. Vojakom vraj chýba voda, uniformy, potraviny aj munícia, pričom priemerný plat vojaka sa nachádza „pod 500 eurami“. Ak je to tak, ako hovorí bývalá tlačová hovorkyňa, potom ruskí vojaci, umierajúci na Ukrajine, sú naozaj šťastní. Ich zárobky sú oproti Ukrajincom rozprávkové.

Ako z čierneho sna pôsobia Mendelovej údaje o demografii. Na Ukrajine vraj ostalo žiť iba 20 – 25 miliónov ľudí, z čoho asi 12 miliónov sú dôchodcovia a telesne postihnutí, ďalších 4 – 5 miliónov obyvateľstva tvoria deti. Fakticky tak Ukrajina podľa tohto štatistického výpočtu disponuje nie viac ako tromi miliónmi bojaschopných mužov (o bojaschopných ženách sa nezmieňuje), čo je v porovnaní s niekoľkými desiatkami miliónov bojaschopných mužov v ruskej armáde zúfalo málo. Okrem toho, argumentuje Mendelová, pripadnú na jeden pôrod tri až štyri úmrtia. Keď vyrátala dokopy vyšlo jej, že každý rok stráca Ukrajina – úmrtiami, útekom z krajiny alebo trvalým vycestovaním – zhruba jeden milión ľudí. Ak to tak skutočne vyzerá, je vlastne záhadou, prečo sa vlajka Ruskej federácie sa už dávno hrdo netýči pri slovenských hraniciach v Užhorode.

Rozhodne vnútropolitická situácia v Rusku a americká zahraničná politika

Vojna potrvá, dokiaľ bude ruské obyvateľstvo ochotné ju tolerovať. Toto je ešte iný uhol pohľadu a svoju teóriu na ňom v nemeckých médiách postavil rakúsky vojenský expert Markus Reisner. Rusku sa podľa neho stále ešte darí verbovať živú silu, ktorú potom dopravuje na ukrajinské frontové jatky. Reisner súhlasí aj s tým, že ukrajinské obranné sily sú už značne vyčerpané a v nadchádzajúcej zime 2026/2027 očakáva ťažké ruské útoky. Rusi dobre vedia, že Európa nie je sama schopná alebo ochotná istiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a budú chcieť tento deficit banderovcov využiť ešte predtým, než v Bielom dome príde výmena stráží a USA sa opäť postavia plne na stranu Kyjeva. Bez USA Európa svoje geostrategické predpolie neubráni.

Zatiaľ čo Reisnerova predstava o sile ruskej verejnej mienky je možno utopická, jeho scenáre ukončenia vojny vyzerajú zaujímavo. Predostiera historické napodobeniny troch možných modelov: nemeckého, fínskeho a kórejského. Za najpravdepodobnejší považuje ten kórejský, čiže uzavretie prímeria bez mierovej zmluvy, čím vznikne vojenská demarkačná línia medzi Východom a Západom. Ibaže Reisnerovi možno uniklo, že aj toto by bola pre Rusko prehra. Alebo žeby si tak v roku 2022 predstavovalo výsledok „špeciálnej vojenskej operácie“?

114