Dnes má meniny: Jaroslava
Maďarský premiér Viktor Orbán so svojou stranou Fidesz (v koalícii s Kresťanskou ľudovou stranou) opäť zvíťazil v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 3. apríla 2022. Bolo to jeho štvrté víťazstvo po sebe, takže by mal ostať vo funkcii šéfa vlády ďalšie štyri roky, ak nenastane niečo nepredvídateľné, napr. zemetrasenie, osobná tragédia, tretia svetová vojna alebo ak slovenské tanky „nezrovnajú“ Budapešť, čo už nevyzerá veľmi pravdepodobne.
Vo voľbách mu dalo dôveru vyše 53 % maďarských voličov, čo znamená v 199-členom parlamente nielen absolútnu väčšinu, Orbán vďaka neskutočne zložitej volebnej matematike v Maďarsku atakuje dokonca aj tú ústavnú.
Fidesz si ľahko poradil s opozičným blokom šiestich strán, ku ktorým patril aj vychýrený nacionalistický Jobbik, hnutie Za lepšie Maďarsko alebo ľavicová Maďarská robotnícka strana. Takýto výsledok sa nečakal v takých špičkových inštitúciách EÚ ako Európska rada, Európska komisia alebo Európsky parlament.
Kontroverzný Orbán a ustarostenosť Európskej únie
Orbán je špecifický v tom, že je konzervatívnym politikom a pritom ako jeden z mála európskych hláv štátu sa veľmi zdržanlivo správa k Rusku a jeho “špeciálnej vojenskej operácii” na Ukrajine. Dokonca nedovolil presun západnej vojenskej techniky na Ukrajinu cez Maďarsko. Pritom ide o fakticky bývalého disidenta, ktorý sa už v roku 1988 podieľal na založení študentského Zväzu mladých demokratov (FIDESZ je akronym pre Fiatal Demokraták Szövetsége), ktorý Orbán odvážne a smerodajne pomáhal založiť ako protiklad proti komunistickému Zväzu mládeže (KISZ). Ešte pred definitívnym pádom komunizmu v Maďarsku vyzval na odchod sovietskych vojsk z Maďarska. Neskôr hral kľúčovú úlohu pri vstupe Maďarska do NATO. Voči NATO sa Orbán správa s rešpektom, voči EÚ už oveľa menej.
S EÚ má Orbán problémy už dávnejšie. V Bruseli ho obviňovali z autoritárstva a po tohtoročných voľbách pohár trpezlivosti pretiekol. V Európskom parlamente vystúpila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a verejne obvinila Orbána z porušovania princípov právneho štátu. Nezdá sa však, že by si s tým novozvolený maďarský premiér robil ťažkú hlavu, do Bruselu už predtým, hneď po oznámení volebných výsledkov, poslal posmešný odkaz. Aby nie, má za sebou silný mandát “svojich”. Až tak veľmi na ľahkú váhu by to Viktor Orbán brať nemal, Maďarsku totiž hrozí skrátenie finančnej podpory z EÚ. Podľa pravidiel Únie však s takýmito sankciami musí súhlasiť 15 členských krajín, ktoré reprezentujú aspoň 65 % obyvateľstva. Orbánove Maďarsko však veľa priateľov v EÚ nemá. Spoľahnúť sa určite môže na Poľsko, možno na Rakúsko a asi aj Fínsko či Estónsko sa na základe ugrofínskej solidarity môžu za Maďarsko postaviť. Ale tu netreba predbiehať udalosti, v EÚ by išlo o precedens.
Nepriatelia Viktora Orbána
Nepriateľov má Orbán požehnane. Isté je len to, že sa k nim neradí ruský prezident Putin. Rozhodne k nim však patria feministky. Tie ho nenávidia, pretože volá po veľkej maďarskej rodine ako protiváhe ekonomickej imigrácii. Sám má päť detí a Maďarky nenúti, aby išli v jeho šľapajach, len presadzuje daňové úľavy pre viacdetné rodiny. Nuž, s piatimi deťmi na predsedu slovenského parlamentu nemá a navyše sa musí červenať od hanby: tých päť detí má len s jednou ženou, dve z jeho dcér majú židovské prvé mená.
K jeho osobným odporcom patrí aj maďarsko-americký filantrop a dolárový miliardár (v američtine bilionár) George Soros, ktorého Orbán považuje za úchylného ľavičiara. V Budapešti mu zrušil jedno z jeho výtvorov – Stredoeurópsku univerzitu (CEU), ktorú hodnotili ako jednu zo stovky najlepších univerzít sveta. V roku 2020 ju “vyštval” do Viedne. Južní susedia Slovenska to ešte budú mať veselé.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik. Autor v minulosti pôsobil ako profesor medzinárodných vzťahov na CEU v Budapešti.