Terorizmus sa vracia do Ruska. Štafetu po Čečencoch prevzal Islamský štát

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: freepik.com

Terorizmus v Rusku kvitol v súvislosti s čečenskými vojnami a ostalo po ňom veľa tragických „miest činu“ – nielen na Severnom Kaukaze, ale aj v samotnej Moskve. Teraz sa zdá, že po tvrdej a brutálnej ruke ruského prezidenta sa Putinovi začína kontrola vymykať z rúk. Po zbabranej ruskej invázii na Ukrajinu v Rusku zarezonovala stará bezpečnostná hrozba, akokoľvek s neporovnateľnými hrôzami vojny proti Ukrajincom.

Teroristický útok v Dagestane

Došlo k nemu štandardne – ako podľa vystrihnutej réžie. To, čo sa udialo v nedeľu v Dagestane (inak odtade pochádza legendárny kritik komunistického režimu, sovietsko-ruský básnik a pesničkár Bulat Okudžava), ruské oficiálne médiá nepochybne zmanipulujú, ale už ťažko sa odvážia obviniť z útoku alebo zo spolupráce na ňom ukrajinských „banderovcov“. V každom prípade sa ale pokúsia ešte viac pritvrdiť proti protivojnovej opozícii, ktorú v Rusku síce neľútostne drvia a posielajú za mreže, ale je iba otázkou času, kedy opäť dvihne hlavu, ak sa Rusom nepodarí dobyť vzdorovitý Kyjev.

Útok v Dagestane poskytuje vhodný motív, aj keď počet obetí nedávneho teroristického útoku v Moskve z 22. marca (145 štátnou propagandou potvrdených obetí) je „zanedbateľný“ – „iba“ devätnásť. 

Simultánny, koordinovaný útok ozbrojencov, ktorí dobre vedeli, že pri tomto samovražednom teroristickom akte takmer určite zomrú alebo ich represívne sily postupne ubijú na smrť, nesú jednoznačne islamistický rukopis ako útok na koncertnú sálu pri Moskve v marci tohto roku. Tvrdiť však, že teroristi boli už dohodnutí s ukrajinskými nacistickými úradmi na únikovej trase a mali na Ukrajine zaistené úkryty, by už nebolo vtipné. Tentokrát ruská propagandistická mašinéria s touto banderovskou rozprávkou radšej ani nevyrukovala.

Skôr sa sústredila na motívy útoku a našla obeť. Keďže medzi napadnutými objektmi boli aj synagógy (pravoslávne chrámy sa spomínajú len okrajovo), niektoré ruské zdroje podsúvajú verejnosti názor, že za teroristický útok môžu vlastne Židia. Keby tam neboli a nemali tam synagógy, tak by k žiadnemu útoku predsa nedošlo. Je to zvláštna logika, ale má niečo do seba: keby československá exilová vláda nevyslala parašutistov z Británie a tí nezabili R. Heydricha, obyvatelia Lidíc mohli žiť. Lenže keby Nemecko nezabralo Sudety a potom zmrzačený zvyšok územia, mohol žiť aj Heydrich. Rovnako môžeme obviniť slovenských partizánov za smrť obyvateľov Ostrého Grúňa.

Putinova propaganda však „terakt“ („tеррористический акт“) využije inak

Tak, ako sa proti Kremľu a vojne postavili už mnohí velikáni ruského kultúrneho života vrátane známych spevákov a športovcov, k udalosti v Dagestane sa vyjadril aj Pinchas Goldschmidt, ktorý sa prisťahoval do Moskvy v r. 1989 z rodného Zȕrichu vo Švajčiarsku a v roku 2022 z neho po invázii Ruska na Ukrajinu po 33 rokoch odišiel. Skôr musel odísť.

Mimochodom, v Rusku založil a viedol rabínsky súd Spoločnosti nezávislých štátov a stal sa prezidentom Konferencie európskych rabínov. Okrem iných pôct sa mu ušla aj cena Karla Veľkého v Aachene, ktorou sa mohol predtým pýšiť aj neúnavný rekordman v zbieraní medzinárodných pôct a cien, vtedy ešte československý a potom český prezident Václav Havel, okrem iných slávnych osobností (Winston Churchill, Henry Kissinger a mnohí ďalší).

V otázke teroristického útoku v Dagestane si Goldschmidt neberie servítky. Pravda, už z bezpečného exilu. Otráviť ho tam novičokom alebo prejsť traktorom by už bolo príliš nápadné. Goldschmidt obvinil ruské úrady, že ich nezaujímajú občania zraniteľných menšín, teda takých, na ktorých spáchali nedeľňajší útok v Dagestane (v mestách Derbent a Machačkala), ale že celý „bezpečnostný aparát Kremľa sa premenil na ochranu štátneho aparátu a nie na ochranu občanov Ruska pred teroristickými hrozbami“ (Zdroj: agentúra AFP).

Goldschmidt však prináša aj ukľudňujúcu zvesť. Prezident V. V. Putin sa za obete teroraktov pomodlil… 

Cieľom ruských úradov teraz nie je zistiť, kto stojí za útokmi v týchto dvoch mestách, ale zdecimovať „nespoľahlivé“ menšiny. Islamský štát je až to druhoradé, čo režim v Kremli zaujíma. Goldschmidt pripomenul, že keď sa prisťahoval do Ruska, len v samotnej Moskve žilo okolo milióna Židov. Dnes ich v celej Ruskej federácii nájdete možno stotisíc. A dáva ruským Židom skromnú radu: Choďte preč, ak sa máte radi! A pripomenul nechutné útoky ruských režimných médií na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a na jeho „židovský pôvod“.

Väčšina ruských Židov odišla z Ruska po roku 1991, druhá veľká vlna exodu nasledovala po útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022 (Zdroj: BLZ).

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik