To, čo je na slovenskom hokeji dobré, "vyžerie" NHL. Najlepší slovenskí hráči sa pri reprezentácii nechajú ospravedlniť

Najideologickejší šport na Slovensku potupili Lotyši. Celkom neznámy národ, ktorý v minulosti zaraďovali lingvisticky ako balticko-slovanský. Dobrých štyridsať percent obyvateľov jeho hlavného mesta (Rigy) sú etnickí Rusi. Ak sa pýtate v uliciach na čokoľvek, je lepšie spoliehať sa na fyziognómiu. Rusi vyzerajú inak (majú väčšmi svetlejšiu pokožku, baňaté nosy a modré oči) a pri otázke, kde sa nachádza tá či oná ulica, si dávajte pozor, či okoloidúceho oslovíte po rusky alebo po anglicky. Slovákom to totiž v lotyštine veľmi neslúži. A ak sa netrafíte v jazyku, spoliehajte sa radšej na poistenie, ktoré vám zaručuje EÚ. Chrup je nezanedbateľnou súčasťou tváre.

Poďme k veci

Lotyši zavinili, že Slovensko sa neprebojovalo ani len do štvrťfinále majstrovstiev sveta – turnaja, ktorý sa ako majstrovstvá sveta koná v čase, keď najlepšie tímy v najvýkonnejšej súťaži sveta (istá NHL) finišuje s najúspešnejšími klubmi. Helvéti sa proti Lotyšom až tak veľmi nesnažili, mali štvrťfinále už „zadara“.

Výsledok reprezentácie Slovenskej republiky na MS 2023 v ľadovom hokeji poháňa tak trochu vodu na mlyn pre nesporne zaslúžilých veteránov tohto športu, ku ktorým patrí aj hokejový virtuóz Jozef Golonka, ktorý sa po úspešnom zásahu „Čechoslovákov“ proti sovietskej „zbornej“ prekorčuloval okolo striedačky ZSSR a „zafidloval“ im hokejkou. „A dobre vám tak!“ vyznelo to. Išlo, samozrejme, o zadosťučinenie za sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968. Sme si naozaj istí, že šport do politiky nepatrí?

Šport sa totiž necháva predstavovať národnými vlajkami, národnými symbolmi, rodnou rečou a navyše niečím tak nechutným, ako sú národné hymny. Tie ukazujú na nadradenosť alebo ukrivdenosť jedného národa nad tými ostatnými. Medzi Lotyšmi a Slovákmi také nevraživosti nevidíme, horšie to je medzi Slovákmi a Maďarmi (skôr jednostranne), Čechmi a Nemcami. Zahanbiť sa nedá ani živočíšny historický spor medzi tučniakmi a veľrybami.

V pamäti máme športové súboje, ktoré boli len a len o politike. Napríklad zápas o svetového majstra v šachu. Pamätáte sa, vy starší? Bobby Fischer proti Borisovi Spasskému na Islande, tuším v roku 1972… Doména svetového šachu – ZSSR – tam podľahla americkému Židovi! Inak, tak bokom aj antisemitovi a členovi Celosvetovej božej cirkvi. Tam už vlastne ani nešlo o politiku, ale o „svetonázor“.

Alebo si pripomeňme zimné olympijské hry v ľadovom hokeji v roku 1980. Tam americký amatérsky študentský tím porazil sovietskych profíkov, ktorí pracovali v kolchozoch, ale neživili sa ničím iným ako hokejom. Bola z toho vtedy politická senzácia.

Budúcnosť slovenského hokeja

Tu už nejde o politický spor. Čo už majú Lotyši a Slováci spoločné? Ako absolútny športový laik môžem iba polemizovať s veteránom československého a potom slovenského hokeja J. Golonkom a jeho kamerami zachytenému výroku: „Načo je nám, prosím, kanadský tréner?“ Craig Ramsay si zlyhanie na kvázi majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji asi odnesie vyhadzovom, ale kto pre slovenský hokej urobil viac ako tento holohlavý „canaďan“ v čase, keď si málokto iný trúfal ujať sa tejto funkcie? To, čo je na slovenskom hokeji dobré, „vyžerie“ aj tak NHL a jej najúspešnejší slovenskí hráči sa na poslednú chvíľu ospravedlnia z rôznych dôvodov. A to je dobre, v „Stenly kape“ sa nehrajú národné hymny a už opakovane sa mi nedá nespomenúť odpoveď bývalého ministra zahraničných vecí Československa – Jána Masaryka (to je ten neborák, čo vyskočil z okna Černínskeho paláca, zabudol za sebou zatvoriť okno) – ktorý na otázku „Akej ste rasy?“ odpovedal dávno predtým stručne “Human“.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

1 482