Súboj dvoch svetov. Keď šaría klope na dvere Londýna a Západ stráca reč

V uliciach západných metropol sa čoraz hlasnejšie ozýva konflikt, ktorý liberálna spoločnosť dlho ignorovala. Na jednej strane stojí moderný, sekulárny a ústavný štát postavený na univerzálnych ľudských právach, na druhej strane radikálna náboženská vízia, ktorá odmieta akceptovať rovnosť a nadradenost sekulárneho práva. Najnovší kontroverzný odkaz, ktorý vyslal z Londýna známy islamistický kazateľ a historik pakistanského pôvodu Adnan Rashid, tento civilizačný stret obnažuje v celej jeho nahote.

„My budeme vládnuť, vy platíte daň a budete mať pokoj.“

Adnan Rashid, postava úzko prepojená s britskou islamskou scénou a známa svojou obhajobou tradičných islamských štruktúr, zverejnil provokatívny materiál s názvom: „Kresťania pod šáriou: Mier alebo prenasledovanie?“

Vo svojej argumentácii sa neštítil otvorených vyhlásení. Lokálnym kresťanom v západnom svete posiela jasný odkaz: mocou a právom budú vládnuť moslimovia, zatiaľ čo nemuslimovia sa musia podriadiť systému jizye – historickej islamskej dane pre nemuslimov (tzv. dhimmi), ktorú Rashid obhajuje ako férovú cenu za to, že im štát pod šáriou „dovolí žiť v mieri a poskytne im ochranu“.

Tento naratív prezentuje historické islamské právo ako ideálny model spoločnosti. Pre moderného človeka však ide o mrazivú pripomienku toho, že pod rúškom „historickej tolerancie“ sa skrýva systém, ktorý ľudí delí na občanov prvej a druhej kategórie na základe viery.

Prečo Západ mlčí tam, kde by mal kričať?

Tento prípad nie je len o jednom videu z internetu. Ide o symptóm hlbšej krízy, v ktorej sa západná Európa nachádza.

Zatiaľ čo európske justičné orgány a polícia nekompromisne reagujú a zatýkajú napríklad kresťanských kazateľov za prejav názoru alebo kritiku na verejných priestranstvách, na pôde veľkých miest rastú paralelné komunity a štruktúry, ktoré otvorene spochybnia samotné základy ústavného poriadku.

Kultúrna relativita: Pod zámienkou slobody prejavu a tolerancie voči menšinám liberálny systém často nedokáže rázne zakročiť voči ideológiám, ktoré samy slobodu a sekularizmus hlboko nenávidia a chcú ich nahradiť náboženským právom.
Tolerancia intolerancie: Kým kazatelia ako Rashid môžu slobodne šíriť myšlienky o nadradenosti šárie nad svetskými zákonmi, európske inštitúcie sa obávajú akéhokoľvek rázneho kroku, aby neboli obvinené z „islamofóbie“ alebo porušovania ľudských práv samotných radikálov.

Kam speje táto konfrontácia?

Prípad Adnana Rashida a jeho otvorené pripomenutie systémov, akými sú jizya či podriadenosť nemuslimov pod náboženským právem, nie sú len akademickou debatou o stredovekých dejinách. Je to ideologický manifest pre prítomnosť.

Ak bude sekulárna spoločnosť aj naďalej zatvárať oči pred tým, že v jej srdci vyrastajú komunity a vodcovia hlásajúci nadradenosť náboženského práva nad zákonom štátu, riskuje vlastný zánik. Sloboda a demokracia totiž nie sú nezničiteľné – ak stratia odvahu brániť sa proti tým, ktorí ich chcú zvnútra nahradiť, čoskoro z nich nezostane nič než spomienka.