Stav Svätého Otca je naďalej veľmi vážny. A ako je to s našou vierou? Katolíkov, tých rímskych, na Slovensku ubúda

Zdravotný stav pápeža Františka je naďalej veľmi vážny, hlásajú svetové médiá a je asi iba otázkou času, kedy nás zástupca Ježiša Krista opustí. Stav pápeža by niekde v Kanade, na Sibíri, v Egypte alebo za polárnym kruhom nevyvolával obavy, na Slovensku by to však malo byť inak.

Ak sledujeme oficiálne sčítanie obyvateľstva od roku 1990 v bývalom Československu, na krátko v Česko-Slovensku (ČSFR) a napokon v Slovenskej republike, musíme konštatovať, že absolútna väčšina ľudí sa tu hlási k rímskemu katolicizmu a ich najvyššou duchovnou autoritou by mal byť práve rímsky pápež. Úrad nositeľa tohto titulu prešiel častými zmenami názvov. Od roku 2000 je to Svätý Otec, medzitým bol aj svätým otcom (bez kapitálok), v každom prípade ale najvyšším predstaviteľom rímsko-katolíckej cirkvi, rímsky biskup, v moderných dejinách najvyšším predstaviteľom štátu Vatikán. Pápež František z Argentíny, prvý tohto mena (nezaprel svoj taliansky pôvod), je už 266. v poradí, ale sú tam nezrovnalosti. Jeho stav je veľmi vážny, ako momentálne čítame v titulkoch svetových médií.

Príhoda z minulosti

Bývalé Československo (vtedy ČSSR) malo od roku 1968 prezidenta, ktorý už v prvej polovici 70. rokov nebol ako kolaborant (to len tak, mimochodom) schopný vykonávať službu pre skonsolidovanú a znormalizovanú vlasť. V rozhlase a televízii sa každý deň, okrem bežného bla.bla.bla o americkom imperializme vo Vietname, správy zvykli končiť správou, že „zdravotný stav prezidenta Československej socialistickej republiky je naďalej veľmi vážny“. To sa tak možno v rokoch 1972-1974 stalo spravodajským konsolidačným rituálom (inak Ľ. Svobodu na poste prezidenta ČSSR nahradil iný konsolidovaný normalizátor, občianskym menom Gustáv Husák).

Ale aby to bol správny socialistický vtip, mal aj svoju pointu, tak ju dajme. V roku 1994 médiá ČSSR hlásili: „Zdravotný stav prezidenta Československej socialistickej republiky, armádneho generála Ľudvíka Svobodu, je aj naďalej veľmi vážny.“ A ďalšia správa: „Dnes spomíname cca 20. výročie úmrtia generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonida Iľjiča Brežneva.“ Tak neviem, či si ten taliansky pápež s pôvodne argentínskym občianstvom taký paralelný vtip zaslúži. Ale vyzerá to tak, že od svojho menovca (po tomto mužovi si koniec koncov dobrovoľne vzal meno), Františka z Assisi, mal a možno stále má tak trochu ďaleko.

Aký bude smútok na Slovensku

Slovenský katolicizmus, ideový to základ slovenského národa (aspoň tak to tvrdil monsignore Jozef Tiso, ktorého podľa pomäteného a dezorientovaného Alexandra Dubčeka právom popravili ako vojnového zločinca), už vyprchal. Katolíkov, tých rímskych, ubúda. Máme tu aj kolíziu s rimanstvom a tradíciou Cyrila a Metoda. Vyberiete si jednoduchý latinský kríž alebo dvojkríž? Ale to už nechajme historickému koňovi, ten má predsa väčšiu hlavu. Katolíkov je tu po tých domácich sčítaniach ľudí a domácností menej a menej, neinak to vyzerá vo svete, aj keď rímsky katolicizmus ostáva a stojí ako pilier kresťanstva. Ale možno to ďalší pontifex napraví. Už asi nebude z Argentíny, ale z tretieho sveta vari áno. Z Juhoafrickej republiky, možno z Uruguaja… Aby to vyzeralo trochu klasicky.

Autor je bezpečnostný analytik.

847