Prečo americkí prezidenti nevedia hovoriť žiadnymi inými jazykmi? Odpoveď je veľmi jednoduchá

Ako vzorec si môžeme vziať Američanov všeobecne. Normálny Slovák sa bez znalosti dvoch alebo troch rečí, s ktorými je schopný komunikovať aspoň na ulici vo svete, nezaobíde. Neprežije. Američania tento problém nemajú, anglo-američtinou, hoci často úbohou, hovorí celý svet.

Nie je to „oxfordská angličtina“ (to je mýtus o „korektnej angličtine“), ale hybrid anglickej a americkej angličtiny, ktorú asi z bezradnosti jeden fenomenálny americký lingvista už v 19. storočí pomenoval ako „americkú angličtinu“.

Triviálne poznanie: Prečo prezident Donald Trump nevie hovoriť inak ako po americky

Dôvod je jednoduchý. Nepotrebuje to. Jazyk sa v lingvistike spravidla definuje ako sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov. Kedysi v amerických prezidentských voľbách dvakrát po sebe zabodoval George Bush mladší najmä tým, že oslovil hispánskych voličov jednoduchou dvojslovnou kombináciou. Zvládneme to, „juntos podemos“. A mal to! Vyhral voľby. „Hispanics“ v USA sú totiž imigračným problémom podobne ako imigranti z islamských krajín v Európe. Ich percentuálny podiel obyvateľstva tejto krajiny prudko narastá a napríklad americkí zdravotníci (záchranári) niekde v Texase, Novom Mexiku alebo v štáte Colorado majú problém, keď ich zavolajú k pacientovi. Nevedia totiž zistiť, čo postihnutého trápi, ak nemá našťastie rozbitú hlavu napoly alebo vyrazený chrup. Potom je to jasné. Inak sa toho veľmi nedozvedia, často si jazykovo vôbec nerozumejú. USA – na rozdiel od Slovenska a vlastne takmer všetkých štátov sveta – nemajú úradný jazyk. Hovorte a píšte si, ako chcete, ale bez američtiny sa môžete stretnúť s ťažkosťami, to už je však váš problém. Taká je Amerika.

Súčasný americký prezident podobné problémy nemá. Hoci sa na amerických stredných školách iné jazyky vyučujú a ako prvý cudzí jazyk už od sedemdesiatych rokov dobrovoľne a jasne dominuje španielčina (na obľubu nejakej francúzštiny, nemčiny alebo grónčiny môžete zabudnúť), Američania sa cudzím jazykom nevenujú tak ako Európania. Bez problémov sa celkom dobre dohovoria dokonca aj v Anglicku, aj keď čoraz s väčšími lexikálnymi odchýlkami.

Prezident Trump si očividne také jazykové zátarasy nepripúšťa, je to typický newyorský Američan a hovorí, podobne ako tri štvrtiny jeho krajanov, iba po svojom a na populistický slogan „juntos podemos“ Georgea Busha mladšieho môžete zabudnúť.

Želania a skutočnosť

Tu, v Európe, by sme si všetci priali, aby Američania hovorili aspoň trochu po našom. Nie zrovna po francúzsky alebo po poľsky, ale prinajmenšom aspoň trocha rečou, ktorá je nám blízka. Stačila by aj ostrovná angličtina, ktorej paradoxne rozumieme menej ako zámorskej američtine. Realita je ale krutá. Anglo-američtina je jazyk, ktorým sa prirodzene hovorí v širokom pásme Severnej Ameriky, v Pacifiku (Havaj) a celkom dobre sa s ňou dohovoríte aj na piatom kontinente (Austrália), aj keď tú australo-angličtinu dostanete do uší až po pár týždňoch. Ale dá sa, oni vám v každom prípade rozumejú lepšie ako vy im.

Aj keby sa Američania začali masovo učiť po anglicky, je už neskoro. Niečo z angličtiny sa naučili možno na „high school“ alebo na jednej z troch-štyroch tisícok „colleges“, ale ich jazyk ovládol svet podobne ako náš malý európsky učený svet kedysi gréčtina alebo latinčina. Ťažko sa s tým dá niečo spraviť, platí tu zásada, že „language follows the power“, teda jazyk nasleduje moc. A USA tú moc majú, aj keď o ňu momentálne na svetovej úrovni bojujú s Čínou. Ibaže po čínsky sa my, Európania, asi ťažko naučíme do roka a do dňa. Naše jazyky na to nie sú tónovo vybavené. Na angličtinu alebo američtinu áno. Takže v Európskej únii hovoríme po anglicky (okrem Európskeho parlamentu, kde môže každý kvákať po svojom, čo je finančný raj pre tlmočníkov) a to sa tak rýchlo nezmení. Určite nie v tomto storočí, ktorého štvrtinu máme už takmer za sebou.

Inými slovami, nijaký prezident prvej svetovej superveľmoci sa nemusí unúvať učiť sa iný jazyk. Suverénny newyorčan Trump už absolútne nie. A už vôbec nie esperanto, ktoré by bolo ideálnym riešením. Lenže aj esperanto, ktorému po krku išli nacisti aj boľševici, je európsky jazyk a tomu sa učiť v Amerike môžu predsa iba „renegáti“.

Autor je bezpečnostný analytik.

302