Povolebné kocúrkovo? Je jasné, že Fico nebol na vládu pripravený tak, ako tvrdil. Alebo je Smer "prázdny"

Tri týždne po voľbách je jasné, že buď Fico nebol na vládu pripravený tak, ako tvrdil, alebo je Smer tak personálne vyprázdnený, že naozaj nemajú koho posadiť ani na jedno z najlukratívnejších miest vo vláde – ministerstvo zahraničných vecí. Nominácie SNS zasa vyznievajú komicky, no z ich pohľadu sú pragmatické – potrebujú do parlamentu dostať aspoň dvoch ako-tak schopných straníkov, aby nejak vyvážili tú nestabilnú skupinu nestranníkov, ktorí sa Dankovi na kandidátke prekrúžkovali.

Ministerstvo zahraničných vecí je trochu inde ako ostatné ministerstvá. Jeho zamestnanci, diplomati, veľvyslanci, všetci to musia byť ľudia aspoň trochu z fachu. Blanár na miesto ministra zahraničných vecí absolútne nie je pripravený a ministerstvo ho doslova zožerie. Je v tomto absolútne bez skúseností a ako na politického nominanta, resp. Ficovho poskoka, sa na neho budú vlastní podriadení pozerať pomedzi prsty, robiť si z neho posmech a vo všeobecnosti ho nebudú brať vážne. Neviem si predstaviť žiadneho kariérneho diplomata, ktorý by prechovával k nejakej Ficovej podržtaške rešpekt. Najmä v prípade, keď Ficove a Blanárove kecy dlhodobo idú proti Slovenskému zahranično-politickému smerovaniu. Trúfam si tvrdiť, že ľudia z ministerstva zahraničných vecí si Blanára postrážia a ani jemu, ani Ficovi v konečnom dôsledku nedovolia totálne geopolitické robinzonády. Proti Ficovi a Blanárovi majú tú výhodu, že si ich nemôžu dovoliť povyhadzovať.

Do budúcna vidím ako jasný konflikt práve Ministerstvo zahraničných vecí a Blahu na poste podpredsedu parlamentu. Blaha si totiž svoje hlúpe konšpirátorské kecy neodpustí a zákonite sa tým dostane do sporu s ministerstvom zahraničia. Vnútorné stranícke spory s Blahom neboli ničím neobyčajným ani počas poslednej Ficovej vlády. Preto neočakávam, že by sa v tejto vláde na tom malo niečo meniť. Blaha (ako správny „užitočný idiot“) bude hádzať vidly do zahranično-politického smerovania Slovenska často a rád, a to aj práve vo chvíľach, kedy to nebude hrať do karát ako Ficovi, tak ministerstvu zahraničných vecí.

Nominácie SNS sú z iného súdka. Čo sa týka Šimkovičovej, môžeme sa tváriť, že je nekompetentná, neovláda gramatiku, že šíri dezinformácie, no keď Pellegrinimu prešla Laššáková, prejde aj Ficovi Šimkovičová. Laššáková bola v čase svojho vymenovania na ministerku kultúry verejne usvedčená z tunelovania peňazí určených na kultúrne akcie pre mestskú časť Podlavice, kedy si ešte ako poslankyňa v BB za danú mestskú časť spravila z týchto peňazí osobnu kasičku a bločky za hračky pre psy, disco guľu a obedy v najdrahších banskobystrických reštauráciách stále nájdete na webe mesta banská bystrica. Laššáková okrem toho opakovala Ficove klamstvá o Sorosovi a jediná jej kvalifikácia bola práca v rozhlase, najmä moderovanie relácie Hráme jubilantom. Už len teda za použitia základnej logiky: Ak prešla Laššáková, prejde aj Šimkovičová. Je to síce smutné, ale precedens je nastavený a laťka položená, hoci veľmi nízko.

Čo sa týka nominácie Huliaka na miesto ministra životného prostredia, ide o absolútny výsmech. Jednak je to oportunista a klamár a okrem toho aj totálny konšpirátor a otvorený násilník, ktorý volá po vešaní druhých ľudí na základe názoru. Okrem toho má blízke väzby na prokremeľských motorkárov a možných ruských vplyvových agentov – Brat za brata. Závadovejšiu osobu by ste v nomináciách po týchto voľbách hľadali len veľmi ťažko. Zároveň by ste na kandidátke SNS ťažko hľadali niekoho iného, koho by na tento post mohli nominovať. Samozrejme, je možné nominovať na ministerské kreslo aj úplného nestranníka, ale po týchto voľbách má podľa mňa Danko práve zo slova nestranník najhoršiu husiu kožu. Do parlamentu doviedol z kandidátky len ľudí, čo nie sú členmi SNS, a teda nominácia Šimkovičovej a Huliaka na ministrov nie je nič iné ako snaha o minimalizovanie škôd a šancu priniesť do parlamentu náhradníkov, ktorí by boli straníci. Na tejto situácii nie je Dankovi čo závidieť a ešte si so SNS-ákmi do ďalších volieb užijeme kopec srandy.

Autor textu: Jakub Pohle, publicistia

2 360