Dnes má meniny: Jaroslava
Kríza a zdražovanie naberá na obrátkach, ale niektoré profesie to určite zvládnu. Kto patrí, okrem iných, medzi tých nepopierateľne vyvolených?
Prostitútky. Tieto dámy o zamestnanie iste neprídu. Podaktorí ich remeslo považujú za najstaršie remeslo na svete a po zažehnaní hlavnej vlny kovidovej pandémie sa im blýska na lepšie časy.
Lekári. Vzhľadom na ich (nie vždy oprávnený) monopol na ľudské zdravie a aj vďaka úbytku tých mladších a šikovnejších, ktorí odchádzajú do zahraničia, majú isté aj pracovné miesta. A tí v nemocniciach priam až rozprávkové príjmy! Ľudia sa rodia a na to potrebujete pôrodníkov, pre deti sú nutní pediatri a dospelí vykazujú stále sa rozširujúci vejár diagnóz a subdiagnóz, takže lekárskych špecialistov alebo „kváziodborníkov“ nebude nikdy málo. Navyše, aj stav chrupu nie je v populácii ideálny, aj keď v jeho umelosti začíname doháňať USA. Pravda, ak na to máme.
Zdravotné sestry. Pomocníčky lekárov na menej vysokom stupni vážnosti v spoločnosti a s nižšími platmi. Bez nich sa zdravotníctvo nepohne ani doprava, ani doľava, ani dopredu. Lekári sú bez nich bezmocní a ak sú nepríjemné až papuľnaté, pacienti ešte bezmocnejší. Mnohé z tých lepších by bez problémov zvládli aj posty obvodných lekárov.
Politici. Hoci prevláda pohodlný ľudový názor, že politika je „svinstvo“, politici sú sociálni manažéri a spoločnosť bez nich nemôže fungovať. Ibaže sú vystavení väčšiemu pokušeniu ako tí v iných povolaniach, pretože majú niečo, čo iným v takom rozsahu chýba: vplyv, moc a možnosť disponovať vysokými sumami verejných peňazí. Ak tieto zvody neunesú, ľahko ich nahradia iní, ale oni sami vďaka sieti známostí na sociálne dno nepadajú.
Politik je teda atraktívna, ale veľmi vratká práca a lepšie ju zvládajú tí, ktorí k nej pristupujú ako k povolaniu a nie ako k zamestnaniu. Dobrý politik nemôže byť zanovito zásadový, pretože princípy, ktoré pri vstupe do politiky hlásal, sa veľmi často ukazujú ako nepraktické a padajú za obeť meniacim sa okolnostiam. Musí ovládať politický marketing a napr. vysvetliť, kto je na vine finančnej, zdravotníckej či spoločenskej krízy, pričom nesmie pripustiť, že je to on. Neostáva mu nič iné, ako vierohodne vysvetľovať každý deň sa objavujúce nové problémy a rôznymi verbálnymi fintami ich pomenovať tak, aby nesmeroval k ponurému skepticizmu. Navyše je pod drobnohľadom verejnosti a môže si dovoliť len zlomok toho, čo „obyčajný človek“. Múdri politici nikdy nehovoria, že bude dobre. To nie, ale rozhodne bude lepšie.
Hrobári a zamestnanci krematórií. Tak, ako sa ľudia za kriku rodia, tak aj – to už väčšmi mlčiac – mrú. A keďže hromadné hroby sa v dejinách používajú len v chúlostivých situáciách (morové rany, vojny), civilizovaným štandardom sú individuálne pohreby, takže hrobári a pracovníci krematórií sa na nedostatok práce nikdy sťažovať nebudú.
Sudcovia. K sudcom možno priradiť aj oblasť prokuratúry, všeobecne tak môžeme hovoriť o justícii. Keďže človek je od prírody tvor nezbedný, drieme v ňom agresivita, sklon k podvádzaniu a dopúšťa sa priestupkov, deliktov aj zločinov, pracovníci justície nikdy bez zamestnania nebudú. Keby porušovatelia zákona neboli, radi by si ich vymysleli. Ich platy sú na Slovensku premrštene vysoké, násobok priemernej mzdy je v tomto remesle dokonca vyšší ako v mnohých západoeurópskych štátoch, menovite som túto úroveň porovnával s Rakúskom a s Holandskom. Byť sudcom, prokurátorom (ale aj úspešným advokátom) je proste dobrý džob a nie je tak vyčerpávajúci ako práca v politike.
Prirodzene, sú aj ďalšie povolania, ktoré sú nepostrádateľné (policajti, učitelia…), ale tam je finančné ohodnotenie skôr odpudivé.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik