Udelilo Rusko lekciu Ukrajine alebo Ukrajina Rusku? Na malej krajine si veľmoc vylámala zuby

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Slovný obrat “vylámať si zuby na niekom” najväčšiemu štátu sveta pristane. Ruská federácia sa pokúsila prelomiť západný kultúrny posun na zdanlivo veľmi slabom mieste. Taký vojnový názov “front” je namieste, skutočným nepriateľom Ruska nie je Ukrajina.

Tá je iba zázemím imperiálnych ambícií ruských generálov. Vädnúci lesk Bonapartovho ťaženia a neúspešného zásahu nemeckých komplicov sa upadajúce Rusko snažilo vyleštiť na nie zrovna dobrom mieste. Ak Rusko nezíska Ukrajinu, stratí samo seba a posledná koloniálna veľmoc sa utopí v ázijskom mori.

Ukrajina je nečakane väčšie sústo, ako sa kágebákom a generálom spočiatku pozdávalo

V Rusku sa dnes opäť hovorí a ponížení a Rusi si svetovú pozornosť vychutnávajú do sýtosti. Opäť si ich niekto všíma! To poníženie si vytrpeli od agresívneho paktu NATO (tak ho vidia) a táto organizácia sa pre Rusko stala hlavnou prekážkou pri pokuse vychutnať si bývalý pocit spolupánov sveta. V istom historickom okamihu tí páni boli iba dvaja vladári a jeden z nich to v Európe zvládol s Poľskom (s pomocou Nemcov si s ním poradil), teraz sa o to ten istý dobrodruh pokúša na Ukrajine. Len tu je prehliadnutý háčik, Ukrajina má na rozdiel od Poliakov v osemnástom či dvadsiatom storočí spojencov, a tým je NATO. Táto aliancia urobila križiackemu „Drang nach Westen“ akúsi čiaru cez rozpočet, pije mu krv a bývalým pánom sa na kedysi dobytom a napokon stratenom území akosi nedarí. Tanky, delá, húfnice, aerá a rakety nie a nie si získať srdcia vierolomných Ukrajincov. Ani tí ruskojazyční zradcovia nevítajú slovanských bratov priehrštiami orgovánov. Ach, to boli časy po tej druhej svetovej!

Ukrajina je zástupný baran obetovaný na oltár gorbačovskému triku trepania o „Európskom dome“ siahajúcim od Lisabonu po Vladivostok. Dám triviálnu otázku: Chceli by ste bývať s Gorbačovom alebo dnes Putinom v jednom európskom dome? Ja ani trochu. Neviem, či po záberoch z rozbombardovaných miest Ukrajiny po tom ešte nejaký ľavičiarsky “prpodaj” túži. Rusko vedie vojnu proti NATO, Ukrajina je až na druhom mieste… 

Práve toto zločinné spoločenstvo euroatlantických trpaslíkov so zákerným strýkom Samom za Atlantikom za chrbtom marilo Rusku plány, ak nie od “cára celej Rusi” Ivanka Hrozného, tak potom určite od Peťulu I – Veľkého z dynastie Romanovcov. Že USA ešte neexistovali, to je dôležité asi tak veľmi, ako to, že v čase Lomonosova sa nepoužívali dotykové mobily.

Ako Západ podrýva integritu ríše veľkého podvodníka Lenina

Západné krajiny majú dnes spojenca a pri pomyslení na stratu západnej časti impéria sa Petrovi prvému zbiehajú historické sliny. Našťastie ho nekonzervovali ako my na chvíľu Klému Gottwalda, takže výlučky z úst veľkého Peťulu už nevidno, to len Voloďa Putin o ňom pred týždňom zabásnil. Veď Rusko bolo predsa vždy obeťou západnej agresie a cudzie nechcelo.

Naopak. NATO Rusku ukradlo východnú časť Európy, Ukrajinu ešte nestihlo vydrancovať a pozabíjať všetko, čo sa tam hýbe. Rusom rôznych národností sa to dnes darí, ale krajina bielych nocí a prvomájových jasaní nielenže podcenila hračkovú špeciálnu vojenskú operáciu, ale nedomyslela ani následky v podobe partizánskych vojen. “Ukrofašisti” si pričuchli k slobode a aj po prípadnom víťaznom ťažení Ruska na východe, juhu, strede a možno aj západe sa stretnú s ukrajinskou „gerilou“. Ukrajinci chcú mať svoju domovinu v hraniciach spred roku 2014 a budú neľútostne zabíjať tých, ktorých označia za kolaborantov, či už nimi budú, alebo nie. S chradnúcim impériom to „Ukroši“ nebudú mať až také zložité, na Ukrajine sú totiž doma, je to ich zem.

Spoliehať sa na NATO „Malorusi“ nemôžu, nijaká dohoda v zmysle „jeden za všetkých, všetci za jedného“ nebude fungovať, to je len Dumasova rozprávka. Veľmi, veľmi pekná a romantická, ale iba rozprávka. Krajinu ťažko skúšanú oligarchizmom, rozbitú vojnou a bez vymedzených hraníc Aliancia za svojho člena neprijme. Ak áno, bude musieť pristúpiť na vysokú hru, do ktorej sa Kremeľ už pustil. Zrejme zo zúfalstva, kolónie sa len neochotne púšťajú z pazúrov.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik