Dnes má meniny: Marcel
K tejto téme sa viažu dve obdobia. Prvým je obdobie od revolúcie v roku 1989 do roku 2018, druhým je obdobie od roku 2018 (vraždy J. Kuciaka a jeho družky J. Kušnírovej) až po súčasnosť.
V prvej takmer dvadsaťročnici od pádu komunizmu boli korupcia, nepotizmus, klientelizmus a rodinkárstvo témami, ktoré tu boli, ale nerozprávalo sa o nich. Ani nie je možné špecifikovať dôvod, prečo to tak bolo. Skrátka boli tu a každý to využíval. Aj v kriminolgickej praxi a tiež pri uplatňovaní noriem trestného práva v praxi sa korupcia označovala ako latentná, skrytá trestná činnosť, spolu so šedou ekonomikou, úplatkami v keši a obchodnými aktivitami – tzv. “čiernymi peniazmi“. Dokonca ak korupciu ktokoľvek vyvolával, hoci aj v pozícii policajného agenta, bolo to neprípustné. Ako v prípade poslanca Karlina z HZDS, kedy dokonca menovaný prijal úplatok a neskôr bol za tento skutok oslobodený. Najvyšší súd vtedy vydal judikát, že agent „provokatér“ nemôže úplatok ponúkať. Spoločensky to vyznievalo, akoby tu nebol záujem na otváraní takýchto káuz a štát ich skôr chráni. A podobne tomu bolo aj pri nahrávaní hlasu Pavla Ruska v pozícii ministra hospodárstva, keď ho pri nekalej aktivite niekto nahral a chcel túto nahrávku zverejniť. Parlament v reakcii na túto udalosť schválil ustanovenie hovoriace o ochrane dôvernosti ústneho a písomného prejavu.
Súdna a zákonodarná moc s exekutívnou mocou boli spletené. Čelných predstaviteľov štátnych podnikov a úradov menovali politickí činitelia zväčša po odporúčaní ľudí z pozadia politických strán, z prostredia oligarchov. Ten kolotoč znamenal vzájomnú previazanosť, vďačnosť za vymenovanie do funkcie a falošnú lojalitu. Dokonca B. Slobodník ako šéf Finančnej spravodajskej jednoty NAKA PPZ mal podľa medializovaných informácií dať sponzorský dar strane Smer vo výške 10-tisíc Eur. Dohadzovanie štátnych zákaziek prostredníctvom menovaných funkcionárov bolo súčasťou systému karuselových obchodov a biznisu so štátom.
Až tragická udalosť, akou bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, odhalila najprv časť, možno 10 percent z tej skutočnosti, ktorá sa na Slovensku diala. Od zistení manipulácií vo vyšetrovaní, cez fungovanie paralelných štruktúr v našej krajine, po prerastené kontakty na políciu, súdy a prokuratúru. Obludnosť a rozmer týchto poznatkov pomohli za účasti verejnosti naštartovať procesy, ktoré sa v súčasnosti dejú na Slovensku. Nejedná sa len o vlnu zatýkaní, ktorých sme svedkami, ale korupcia, klientelizmus a podvody rôzneho charakteru boli vytlačené zásadným spôsobom na okrej spoločnosti.
Dnes nebude nikto takpovediac chránený a krytý, keď sa čo i len pokúsi o niečo také. Už je dnes jasné, že takýto človek bude už počas plánovania takýchto vecí pod veľkým tlakom. Na verejnosti sa začalo diskutovať o témach, ktoré boli predtým tabu a nikto o nich nerozprával. A práve toto v prvom vyššie opisovanom období pomáhalo korupcii a podvodom v spolupráci so „správnymi ľuďmi na miestach“ ku tomu, aby mohli z toho žiť a profitovať.
Je však naivné myslieť si, že v súčasnosti je táto téma vyriešená. Určite sa dejú takéto skutky aj dnes, ale je dôležité, že sa o týchto témach diskutuje. Na úrovni vlády, na internete, ale aj na verejnosti. Presné stanovenie podmienok prijatia, transparentné výberové konania, to všetko je nutné legislatívne ukotviť. Aj v dnešnej dobe existujú podozrenia, kedy sa nominanti novej vlády vyhovárajú na nominantov bývalej garnitúry s tvrdením, že vo svojich úradoch sú „zabetónovaní“. Neraz sú to nominanti podozriví z korupcie alebo podvodov. Upozorňovanie na tieto kauzy a ich sledovanie verejnosťou je veľmi dôležité. Korupcia
a skazenosť či úplatkárstvo musia vykoreniť z povedomia ľudí aj generácie, ktoré prídu po nás.