Dnes má meniny: Jela
Sneh, dážď aj mrazivé počasie ohrozujú v tomto ročnom období ľudí bez domova. Zväčša sa zoskupujú pri železničnej a autobusovej stanici alebo v blízkosti obchodov a nákupných centier, možno aj v nádeji, že sa práve tam budú vedieť trochu zohriať, získať niečo „pod zub“ alebo nájsť nejakú vec, ktorá by ich počas studených dní zohriala. Koľko ľudí bez domova sa aktuálne v slovenských mestách pohybuje, je ťažké určiť, nakoľko migrujú.
„Tento týždeň som ich nevidela. Ale vždy nejakí ležia na zemi rovno na vlakovej stanici, polícia ich upozorní, odídu, potom sa vrátia,“ opisuje situáciu v Humennom obyvateľka. Mesto eviduje do 20 ľudí bez domova.
Na muža bez domova sme natrafili aj my, bolo ho vidieť z diaľky, ako sedí z bočnej strany neďaleko obchodu.
Máte ešte nejakých kamarátov alebo sám sedávate?
„Sám.“
A stále iba na tomto mieste, alebo aj niekam chodíte?
„Iba tu.“
Bolo vidieť, že tento muž je pravdepodobne pod vplyvom omamných látok. Tvrdil, že iba fajčí a pil alkohol.
„Som dnes vyžobral päť eur. Ak by sa dali kúpiť drogy, tak by mi bolo dobre.“
Po chvíli k nám smerovali traja ďalší muži. Ako sme zistili, tí s nájdeným mužom tvoria jednu skupinu. Tvrdili, že bez fetovania by vonku nevydržal. Prezývajú ho Maňo.
„On fetuje. Teraz hľadá bombu. Kde máš bombičku? Maňo! Maňo!“ Pokrikoval na kamaráta Maňa, ktorý je na ulici aj so svojím slepým otcom Františkom už sedemnásť rokov, Janko. Ten žije na ulici už tretí rok.
„Teraz som prišiel z basy.“
Ako to viete vydržať v zime?
„Dá sa. Keď máš pevnú vôľu a dobré srdce, vydržíš. Bolo -25 stupňov a ja som sa v tričku snehom umýval. Ja som zdravý chlapec.“
„Mesto má zriadené Zariadenie núdzového bývania s kapacitou 20 miest. S tým, že aktuálne sú ešte 2 miesta voľné. V tomto zariadení majú možnosť občania bez prístrešia vykonávať hygienu po nahlásení každý piatok za symbolický poplatok 0,50 €,“ reagovala Michaela Dochánová z tlačového oddelenia mesta.
Podobne to vyzerá v každom meste na Slovensku.
Neskúšate si nájsť nejaké centrum?
„Už som hľadal, ale nechcem tam ísť,“ hovorí Janko.
Prečo?
„To je druhá basa.“
„Mesto taktiež poskytuje finančný príspevok Arcidiecéznej charite Košice a Gréckokatolíckej charite Prešov na výdaj teplej stravy minimálne raz za deň, výdaj oblečenia či praktických vecí pre takýchto ľudí,“ dodáva Dochánová s tým, že charity túto pomoc aplikujú v každom meste, kde sa ľudia bez domova zdržiavajú.
Tiež poskytujú príspevok Slovenskému červenému krížu na terénnu sociálnu službu krízovej intervencie vo výške 2 743 €, ktorá zahŕňa aj pomoc občanom bez domova – poskytujú im teplé ošatenie, deky a potravinovú pomoc.
Život na ulici však pre ľudí bez domova, ako sami vravia, znamená slobodu.
Aj Ján má dve sestry v zahraničí, no napriek ich snahe, aby prišiel k nim, to odmietol. Cez deň sa skupina mužov bez domova snaží vyzbierať peniaze na nákup. Zatiaľ čo niektorí si za vyžobrané peniaze kúpia cigarety či alkohol, Janko predovšetkým myslí na svojich štvornohých kamarátov. „Iba som zapískal a pes aj mačka pribehli. Dal som mačke taký zvonček, mám mačky rád. Vstávam skoro ráno, dám jej granulky, mliečko, zje to a vyjde mi na krk,“ hovorí Ján, ktorý prišiel z basy rovno na ulicu. „Toto je moja domovina,“ dodáva Janko z ulice.
„Mesto je ochotné a pripravené pomôcť ľuďom bez prístrešia, ale zároveň spolupracuje v tejto problematike s Okresným úradom a inými subjektmi na území mesta,“ uzavreli z tlačového oddelenia mesta. Občas sa stane, že pre nevhodné správanie musí zasiahnuť aj polícia. „Príslušníci Mestskej polície môžu zasiahnuť proti bezdomovcom, ktorí sedia na lavičkách alebo ležia na zeleni len v prípade, ak sa dopustia protiprávneho konania, napríklad budia verejné pohoršenie, narušia občianske spolunažívanie alebo ak neoprávnene zaberú verejné priestranstvo, respektíve ho znečistia odpadom alebo iným spôsobom, prípadne porušia iný právny predpis,“ hovorí náčelník mestskej polície. Ak im aj udelia pokutu, vynútiteľnosť je nulová.