Nový americký prezident má k Európe odstup a Európska únia plače

Prezident USA Donald Trump. Zdroj FOTO: pixabay

Po inaugurácii Donalda Trumpa sa Európa (EÚ) dostala do veľmi chmúrnych vízií – ekonomických, zahraničnopolitických aj vojensko-politických. Európania, ktorí v predvolebnej kampani na úrovni tak politických špičiek, ako aj verejnosti, masovo podporovali demokratickú kandidátku Harrisovú, nemajú ďaleko ku sklamaniu, ak nie priam k zúfalstvu.

Zahraničnopolitické priority USA v ďalšom volebnom období

S republikánmi, ktorí mali k americkému izolacionizmu vždy bližšie ako demokrati, to budú mať európske vlády v EÚ ťažké. Nový americký prezident hneď v utorok 21. januára nasadil Európe aj Číne vysokú latku. Voči Rusku to zatiaľ ani robiť nemusel. Ukrajinu vo svojom úvodnom prejave nespomenul ani  raz a ani to nebolo potrebné. Kto iný ako americký prezident by nemal mať spoľahlivé informácie o stave kolabujúceho koloniálneho impéria? A jeho rozpad na niekoľko etnických samostatných štátov a prípadnú vojnu si Trump určite nepraje.

Novozvolený prezident však zasadil tvrdú ranu Európe (EÚ, ale patrí tam aj Spojené kráľovstvo  a nečlenské západné štáty) a Číne (tej „pevninskej“).V ekonomickej sfére potvrdil platnosť svojej colnej filozofie: Európa aj Čína budú musieť za svoj export do USA platiť. Čo to urobí s Európou a so slovensko-nemeckou dielňou na autá, to sa postupne dozvieme.

Trump necúvol ani od svojho dávneho (už v jeho prvom prezidentskom období) plánu nie iba zastaviť prílev nelegálnych imigrantov z krajín Latinskej Ameriky, ale trvá na ich vyhostení (deportácii!) z USA. To sa ale dotýka dnes už miliónov „Latinos“. Takže jeho kroky budú pochúťkou pre svetové humanitárne organizácie, ktoré sa už určite tešia na možnosti svojich aktivít.

Inak ostal D. Trump pri svojom inauguračnom prejave vecný, aj keď búrlivý. Svojim poslucháčom sľúbil zlatý vek Ameriky. Keď sa však pozrieme na americké vnútorné problémy, nevyzerá to práve na zlato. Možno striebro, možno bronz?

Ak si chcete obhájiť mier, musíte investovať do obrany

Tieto Trumpove slová, vyrieknuté už viackrát predtým, smerujú k najväčšej galibe po vojne (druhá svetová). USA, hoci bojujúce na dvoch frontoch, sa postavili na správnu stranu a okrem Japonska začali bojovať v Európe. Dnes by to už zrejme neurobili, ale to sú domnienky. Európa si musí riešiť svoje problémy sama.

Po často opakovaných výzvach D. Trumpa, aby členské krajiny NATO zvýšili svoje výdavky na obranu aspoň o 2 percentá HDP, Európa reagovala lenivo. Vojna na Balkáne? USA to Srbom vytmaví. Ale novozvolený prezident sa postaral o to, aby „Europankom“ začal dochádzať kyslík. Trump trvá na tom, aby členské krajiny NATO dávali už nie dve, ale päť percent z HDP! A to už je riadna šupa do nosa pre tých, ktorí v Európe bránili tomu, aby sa komunisti alebo nacisti vrátili k k moci. Berlínska kríza? To nič, mladý americký prezident si zaletí do Západného Berlína a povie s perfektným “hochdeutsch“ prízvukom „ich bin ein Berrliner“. Kórejská vojna? To vybaví strýko Sam za Atlantikom. Vojna vo Vietname? Ujo z Washingtonu to vyrieši. Vojna na Balkáne? Kamoši z USA to srbské zabíjanie a vyháňanie Kosovčanov v Erópe zastavia, nie? Však sú to naši spojenci! 

Za Trumpa to bude (prinajmenšom aspoň na chvíľu) vyzerať inak

Ak americký prezident požaduje zvýšenie rozpočtov členských krajín na 5 % HDP, potom na utorkovom (21. 1. 2025) Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose ukrajinský prezident Zelenskyj šokoval ešte viac: „Ak chcete zastaviť vojenskú agresiu Ruska proti krajine, ktorá sa opovážila požiadať o členstvo v NATO a v EÚ, tak nám na obranu východnej a južnej hranice Ukrajiny pošlite 200 000 (slovom dvestoticíc) európskych vojakov s moderným vybavením.“ A to je minimum toho potrebného. Budete tak mať možnosť brániť sami seba.

Lenže je tu malý problém. EÚ nemá armádu. Jej sny o „euroarmáde“ sa už dávno rozplynuli zánikom výtvoru „spavej krásavice“ – Západoeurópskej únie. Ticho (aj de iure) neslávne skonala.

Autor je bezpečnostný analytik.