Najväčšie prekliatie pre súdneho človeka je pamäť. Kde druhí jasajú, on vie, ako všetko dopadne. Keď sú davy očarené politikom, on si pamätá jeho kauzy. Ani sa neteší z toho, že mal pravdu. Veta „Ja som vás varoval!“ je na to, čo sa na Slovensku deje, úbohou satisfakciou. A pravda je, že som vás varoval.
Včera sme opäť stáli na námestí, pražilo na nás slnko, niekto kúsok odo mňa skolaboval. Napriek tomu to bolo stále lepšie, ako sa nechať urážať insitnými politikmi v krojoch, počúvať výplody sedliackeho rozumu a vidieť zblízka, ako sa neschopnosť rozvaľuje na najvyšších poschodiach. Chcel som napísať, že sa z nás pomaly stáva niečo ako Moldavsko, ale dnes som videl fotografie vyhostených ruských špiónov s diplomatickým krytím. A závidel som. Občan krajiny, ktorá mala byť v jadre EÚ, závidí, ako sa dokáže malé Moldavsko vysporiadať s ruskými špiónmi, zatiaľ čo sa u nás ruský veľvyslanec Bratčikov premáva v parlamente.

Niekedy premýšľam, ako sme sa dostali do tejto situácie. Začalo to vtedy, keď Ján Čarnogurský začal rozprávať o samostatnej hviezde v Únii? Alebo vtedy, keď Mečiar spustil Noc dlhých nožov v parlamente? Kde sa nabrala všetka tá netolerancia, neúcta k vzdelaniu, náchylnosť k najtupším konšpiráciám? Kto povedal našim bratom gejom a sestrám lesbičkám, že sú nepriatelia? Zažili sme množstvo podivných politikov, opilcov z HZDS, fajnšmekrov zo Smeru, čo si radi pochutili na niečom inom, Slotu močiaceho z balkóna, Ľuptáka, ktorý v Kongrese USA hovoril o tom, že slovenský robotník nemá ani solvinu. A do toho každý boží deň s Ficom. Jasné, aj za Mikiho boli kauzy, ľudia kradnú, keď môžu. Zároveň to však bolo poslednýkrát, čo sme sa vďaka ekonomickým opatreniam stali tigrami strednej Európy. Graf zastal a odvtedy neustále mieri dole.

Ale najväčším problémom pre jednoduchého voliča sú liberáli a vymyslená LGBTi ideológia. Úprimne poviem, že nezávidím takýmto ľuďom ich svet. Doteraz najkrajší ceremoniál OH vlastne ani nevideli v celku, museli sa uraziť, lebo vraj urážali ich boha. Aj preto sa deje na ministerstve kultúry obrovská civilizačná bitka, to sa bije 19. storočie v hlavách dosadených úradníkov s umeleckou slobodou. V Česku založil režisér Rychetský iniciatívu na pomoc slovenským umelcom, u nás ich ochotné babky a dedkovia posielajú pracovať za pás.
Napriek tomu to nevzdávame, prichádza jeseň a s ňou opäť boj proti diktatúre. Veď je to hanba, slnko, jazerá plné zamatu, stromy oblečené v nádhernej zeleni a my tu rozmýšľame o zámeroch človeka, ktorý v živote nič dobré pre nikoho neurobil, nikto ho nevidel prejaviť súcit, empatiu a ktorému doteraz verí štvrtina jeho voličov. Tak dovidenia, priatelia, vidíme sa na námestí!
Autor komentára: Nikita Slovák, režisér a publicista
- Veľký rebríček kvality života: Pozrite sa, ako dobre sa žije vo vašej obci a kde sa umiestnila vrámci Slovenska

- Roky pribúdajú, fakty sa politizujú a ideologizujú. Dala sa vôbec Hirošima riešiť inak?

- Islam, práva žien a sexuálne menšiny. Čo ukazujú zákony a štatistiky? Veľké porovnanie Európy a moslimského sveta

- Mazurek nemusí vyhrať voľby. Stačí, ak bude po nich potrebný

- Pentagón zamiešal nukleárnymi kartami. Rusko už nebude mať monopol na prvý jadrový úder

- Trumpove posledné vážne varovania smerom k iránskemu režimu. Možno raz zaberú…

- Môžeme žiť až 150 rokov? Veda spoznala biologický limit človeka aj 10 najstarších ľudí planéty

