Nikita Slovák: Priatelia, vidíme sa na námestí! Prichádza jeseň a s ňou opäť boj proti diktatúre

Najväčšie prekliatie pre súdneho človeka je pamäť. Kde druhí jasajú, on vie, ako všetko dopadne. Keď sú davy očarené politikom, on si pamätá jeho kauzy. Ani sa neteší z toho, že mal pravdu. Veta „Ja som vás varoval!“ je na to, čo sa na Slovensku deje, úbohou satisfakciou. A pravda je, že som vás varoval.

Včera sme opäť stáli na námestí, pražilo na nás slnko, niekto kúsok odo mňa skolaboval. Napriek tomu to bolo stále lepšie, ako sa nechať urážať insitnými politikmi v krojoch, počúvať výplody sedliackeho rozumu a vidieť zblízka, ako sa neschopnosť rozvaľuje na najvyšších poschodiach. Chcel som napísať, že sa z nás pomaly stáva niečo ako Moldavsko, ale dnes som videl fotografie vyhostených ruských špiónov s diplomatickým krytím. A závidel som. Občan krajiny, ktorá mala byť v jadre EÚ, závidí, ako sa dokáže malé Moldavsko vysporiadať s ruskými špiónmi, zatiaľ čo sa u nás ruský veľvyslanec Bratčikov premáva v parlamente.

Niekedy premýšľam, ako sme sa dostali do tejto situácie. Začalo to vtedy, keď Ján Čarnogurský začal rozprávať o samostatnej hviezde v Únii? Alebo vtedy, keď Mečiar spustil Noc dlhých nožov v parlamente? Kde sa nabrala všetka tá netolerancia, neúcta k vzdelaniu, náchylnosť k najtupším konšpiráciám? Kto povedal našim bratom gejom a sestrám lesbičkám, že sú nepriatelia? Zažili sme množstvo podivných politikov, opilcov z HZDS, fajnšmekrov zo Smeru, čo si radi pochutili na niečom inom, Slotu močiaceho z balkóna, Ľuptáka, ktorý v Kongrese USA hovoril o tom, že slovenský robotník nemá ani solvinu. A do toho každý boží deň s Ficom. Jasné, aj za Mikiho boli kauzy, ľudia kradnú, keď môžu. Zároveň to však bolo poslednýkrát, čo sme sa vďaka ekonomickým opatreniam stali tigrami strednej Európy. Graf zastal a odvtedy neustále mieri dole.

Ale najväčším problémom pre jednoduchého voliča sú liberáli a vymyslená LGBTi ideológia. Úprimne poviem, že nezávidím takýmto ľuďom ich svet. Doteraz najkrajší ceremoniál OH vlastne ani nevideli v celku, museli sa uraziť, lebo vraj urážali ich boha. Aj preto sa deje na ministerstve kultúry obrovská civilizačná bitka, to sa bije 19. storočie v hlavách dosadených úradníkov s umeleckou slobodou. V Česku založil režisér Rychetský iniciatívu na pomoc slovenským umelcom, u nás ich ochotné babky a dedkovia posielajú pracovať za pás.

Napriek tomu to nevzdávame, prichádza jeseň a s ňou opäť boj proti diktatúre. Veď je to hanba, slnko, jazerá plné zamatu, stromy oblečené v nádhernej zeleni a my tu rozmýšľame o zámeroch človeka, ktorý v živote nič dobré pre nikoho neurobil, nikto ho nevidel prejaviť súcit, empatiu a ktorému doteraz verí štvrtina jeho voličov. Tak dovidenia, priatelia, vidíme sa na námestí!

Autor komentára: Nikita Slovák, režisér a publicista

• 
  Ukrajina o pár dní vstúpi do piateho roku vojny. Kremeľ okupuje približne 19 percent jej územia
• 
  Olympijské hry 2026 začali tradične aj netradične. Zmes slávnostnej atmosféry a politických vplyvov nebolo možné prehliadnuť
• 
  Veľká politická búrka v Česku: Prezident – motorista proti vláde s motoristom
• 
  OSN ako najváženejšia organizácia sveta stojí pred finančným krachom. Existuje len preto, že nič lepšie nikto nevymyslel
• 
  Prečo sa hospodársky úspešnejší susedia Slovenska neponáhľajú za vytúženým eurom? Bulhari ho už majú, Rumuni sú v poradovníku
• 
  Viete, kde je najdrahší život vo východnej Európe? V prvej desiatke sa umiestnili hneď dve slovenské mestá
• 
  Ďalšia iniciatíva bojujúca za mier vo svete: Na konferenciu vo švajčiarskom Davose sme sa pozerali – a bezradne čušali