Ľavopravica triumfuje v Nemecku v dvoch spolkových krajinách. Ako sa „východniari“ vyfarbili do hnedočervena

Napätie medzi „Ossis“ a „Wessis“ by sa po znovuzjednotení Nemecka dalo krájať. Západniari (t. j. „Wessis“) súhlas svojej vlády pripojiť Východné Nemecko bez referenda v západnej časti rýchlo obanovali. Východniari boli zo svojho rozhodnutia zjednotiť sa šťastní, ale chceli stále mlieko za pár pfennigov a súčasne slobodu, trhovú ekonomiku, blahobyt a žiadne politické rozopre. Klasika.

Medzitým sa hrany medzi obidvomi zemepisnými tábormi Nemcov síce dosť obrúsili, ale tradícia údajného socializmu vo východnej časti Nemecka prežila. Koniec koncov, od prvej polovice tridsiatych rokov do konca tých aosemdesiatych „Ossis“ nič iné nepoznali.

Krajinské voľby nemajú spolkový rozmer, ale…

Testom pre ideovú orientáciu bývalých východných Nemcov sa stali krajinské voľby v Durínsku a Sasku na samom počiatku tohto septembra. Účasť voličov bola oproti roku 2019 rekordná, takmer trojštvrtinová. Zatiaľčo všetky tri strany vládnej koalície – sociálni demokrati, zelení a liberáli, t. j. FDP – pri týchto voľbách utrpeli debakel, dôvod na šampaňské mali iní. Konkrétne AfD – Alternatíva pre Nemecko. Je to relatívne nová strana, ale už sa stačila stať postrachom tých starých. Z nejakého dôvodu ju označujú za „krajne pravicovú“. V Durínsku zvíťazila a v Sasku jej prvé miesto za CDU vykĺzlo o vlások. Zatiaľčo jednotka na spolkovej úrovni, SPD – sociálni demokrati Olafa Scholza – skončili senzačne iba s jednociferným výsledkom, ich vládny partner (t. j. liberáli) sa do krajinského parlamentu ani nedostal. V Durínsku to nezvládli ani zelení.

Ďalším varovaním pre zavedené strany je tretie miesto ďalšieho trendového výkriku, extrémistickej strany BSW, čo je skratka pre Alianciu vytvorenú bývalou východonemeckou komunistkou Sahrou Wagenknechtovou. Táto dáma zdupkala od strany Die Linke (Ľavica), čo nie je nič iné ako bývalá PDS (Strana demokratického socializmu) a tá zasa vznikla premenovaním z vládnucej komunistickej SED z čias NDR – Jednotnej socialistickej strany Nemecka. No pekný guláš, nie?

Nejasné je len to, prečo novinári, politológovia a samotní politici stojaci mimo týchto dvoch uskupení označujú AfD za krajne pravicovú a BSW za krajne ľavicovú. Z akého dôvodu medzi nimi vidia rozdiel?

Mimochodom, v súčasnom vojnovom dianí oba tieto subjekty podporujú Rusko proti Ukrajine, Hamas proti Izraelu, v oboch si nacionalizmus tyká s rasizmom, oba sú protiimigračne naladené (lenže záhadne najmä proti ukrajinským utečencom) a oba v panike hľadajú americký imperializmus pod svojimi posteľami tak usilovne, že momentálny slovenský premiér a jeho poradcovia môžu s otvorenými ústami len bezmocne žiarliť.

Voľby na spolkovej úrovni sa budú v Nemecku konať až o rok, ale Durínsko a Sasko sú predzvesťou zmeny myslenia voliča bývalého východného Nemecka. Viac sa ukáže pri ďalších krajinských voľbách, ktoré, tiež na „východe“, sú za dverami v Brandenbursku. Keďže ide o kruhové okolie hlavného mesta SRN, vládni politici sa tu o výsledok trasú dvojnásobne.

Prečo „ľavopravica“ a nie ľavica verzus pravica

Dôvod pre také pomenovanie je jednoduchý: klasické pravicové strany v Európe dnes treba hľadať lupou, ak nie priamo mikroskopom. Všetky sú deklamatívne za sociálnu trhovú ekonomiku, obhajujú politickú pluralitu, bojujú proti chudobe, deklarujú nutnosť právneho štátu. Ak im tečie do topánok, tie trpiace komplexom menejcennosti bleskovo vytiahnu národnostnú kartu a trepnú niečo o hrdosti a suverenite voči „bruselskému diktátu“. Zaberá to.

Obe víťazné politické strany v Durínsku a Sasku sú jednoducho radikálne, extrémistické a majú pre seba rovnako hlboké pochopenie ako kedysi tzv. národní a tzv. medzinárodní socialisti. Pre ťažšie chápajúcich, najobyčajnejší nacisti a komunisti. Tu sa ani netreba ponárať do trefných analýz totalitarizmu od takej Hannah Arendtovej či Raymonda Arona.

Škatuľkovanie politických smerov na „ľavicové“ a „pravicové“ je beznádejne zastarané a navyše obmedzené na európsku kultúrno-politickú sféru. V Afrike a Ázii sú stále v móde prívlastky ako revolučný, národný, demokratický, oslobodzovací alebo najlepšie všetko v jednom hrnci. Byť ľavicový, pravicový alebo liberálny v Severnej Amerike zasa predstavuje skôr nadávku a vystupovať ako progresívny tam vyvoláva zdravú nedôveru. Ostáva otázkou, prečo si hlavná slovenská opozičná strana vybrala taký socialistický a skompromitovaný atribút?

Čo sa týka pohodlného prisudzovania „pravicovosti“ alebo „ľavicovosti“ jednotlivým prúdom politickými expertmi, je možné úprimne pochybovať o tom, že by títo odborníci vôbec poznali zasadací poriadok vo francúzskom revolučnom parlamente.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

232