Zasypávanie hlinou, rozklad tiel „na neverímboha“ alebo spopolnenie? Na túto prekvapivú otázku vám nijaký znalec radšej neodpovie. Východný sused Slovenska nateraz zvádza ťažkú vojnu o svoju existenciu, každý deň prichádza o svojich civilistov aj vojakov, z jeho miest ostávajú ruiny. Do akej miery sú ukrajinské údaje o vlastných obetiach vierohodné, sa možno niekedy aj dozvieme. O obetiach na strane útočníka sa možno nedozvieme nikdy.

Stačí si pripomenúť čarovanie sovietskych dvorných historikov o počte obetí druhej svetovej vojny, ktorú Sovieti rozpútali spolu s Nemeckom agresiami na svojho suseda. Dnes sa odhad zabitých Sovietov, posvätený ruskými expertmi, ustálil na 27 – 28 miliónov. Mimochodom, cca dve tretiny z nich boli civilisti. A Sovietom dlho trvalo, kým to priznali. Ale mohli za to predsa nie Nemci alebo národní socialisti (nacisti), ale fašisti. Svätá prostota!

Kam s nimi?

Ukrajinské úrady nás každý deň zásobujú ciframi o vlastných obetiach a o počte strát na strane protivníka. Sú to vysoké numerá, na ruskej strane asi dvoj- až trojnásobne vyššie ako na ukrajinskej. Ale pri ruských vojakoch sa uvádzajú iba straty a nerozlišuje sa medzi tými, ktorí sa pri obrane matičky Rusi odobrali definitívne na druhý breh, a tými, ktorí schytali dajaký ten škrabanec alebo im oheň vyškvaril vlastenecké oko.

Údaje v angličtine sú presnejšie. Často ihneď robia rozdiel medzi casualties (všeobecne straty) a fatalities (tí sú už za vodou). Ruské oficiálne médiá o svojich vojnových nebožtíkoch zaryto mlčia, čo je dedičstvo priam endemickej sovietskej nátury. Kedysi veľmi známy poľský filozof a odskočený marxista Leszek Kołakowski (skončil biedne ako kapitalistický renegát a profesor v Oxforde) po sebe zanechal slávny výrok: V čokoľvek sa komunizmus prevtelí, jedno mu vždy ostane – klamárstvo. V originálnej verzii jazyka, ktorým sa Kołakowski neskôr živil celou svojou dušou, to znie štandardne – mendacity.  V nemeckom preklade je to už výstižnejšie, je to Verlogenheit a čeština sa s tým vôbec nebabre, ja to prolhanost.

No ale kam s tou asi stovkou tisíc ruských patriotov (značná časť z nich vôbec nie sú etnickí Rusi a už vôbec nie synkovia z oligarchických moskovských rodín), ktorí pokladajú svoj život na oltár kremeľských pohlavárov? Tých zhruba 100 000 fatalities je minimálny odhad zdrojov ako BBC alebo mimovládneho Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Oba zdroje uvádzajú, že nebožtíkov na ruskej strane je možno až dvakrát toľko.

Ale otázka znie: Čo sa s týmito telami statočných obrancov Ruska pred banderovcami stalo? Rozkaldajú sa na poliach, odviezli ich do Ruska a postavili im pomníky „za službu Novému Rusku“ alebo ich dali do hromadnej jamy hneď na dobytom území? Čitateľ teraz zrejme nadobudne podozrenie, že som utiekol od nejakého textu nedoceneného českého filozofa Ladislava Klímu, trebárs od expresívneho Utrpenia kniežaťa Sternenhofa. Lenže koniec vojakov, ktorí stratili život v službe „domoviny“ (hoci neviem, prečo dnes Rusi považujú Ukrajinu za svoju domovinu), býva takýto.

Nechať tak alebo spopolniť? 

Kultúra nepustí. Židia v tom majú jasno: Halacha (nábožensko-právny systém judaizmu) výslovne zakazuje spopolnenie ako hriešne nakladanie s ľudskými ostatkami. Všimli ste si, koľko arabských zločincov je dnes štát Izrael ochotný prepustiť za desatinu nechta od malíčka jedného Žida?

V Islame platí prísny zákaz kremácií a vyžadujú sa všetky rituály moslimského pohrebu. Ak sa previníte neposlušnosťou, láskavo vás pokarhajú potľapkaním po pleci so slovami „už to nerob, inak ťa nabudúce nepozveme na kávu“.

No a ako sa na to pozerá súčasný „ideoskokan“ a šéf Kremľa? Prakticky cez noc prestúpil z marxisticko-leninského náboženstva na pravoslávne premaľovaného Ježiša Krista. Kruci, Ježiš bol predsa Rus ako vyšitý, nie? Ale kremácia sa v Rusku nenosí, samotné všeobecné kresťanstvo (katolicizmus) s touto telesnou rozlúčkou s hmotným svetom malo a má problémy dodnes. Neschvaľuje ju a ani nezakazuje. Mimochodom, v Československu sa zákonom dovolila až v roku 1919.

V Rusku, po boľševickej revolúcii 1917, sa vrecia s krematóriami trochu roztrhli. Ešte pred tragickým októbrovým výsmechom všetkým Rusom sa „kremovalo“ iba na Ďalekom východe vo Vladivostoku (určené pre tam žijúcich Japoncov), dnes v Rusku narátate kremačných, ohnivých superhltačov mäsa a kostí dobrých tridsať. Kremácia má svoje výhody najmä v bývalej krajine Sovietov. Po spopolnení vám nikto nelezie do súkromia, ste konečne… Ako to povedať bez urážky? Proste, máte konečne zaistenú bezpečnosť a ste slobodní. Šperky vám zriadenci vraj aj tak pred spálením pri 1150 stupňov nad nulou (to už pomaly nevnímate) ukradnú. Ste v Rusku a nie vo Švajčiarsku alebo v Nigérii.

Autor je bezpečnostný analytik.

• 
  Nepočúvaj zlo, doruč dobro – vraví Michal, otec dvoch detí, ktorý statočne bojuje so sklerózou multiplex
• 
  Rusko má zálusk na ďalšie európske územia, varujú experti. Toto miesto označili za najnebezpečnejšie
• 
  Svet sa mení. Rádio Slobodná Európa je minulosťou, nahnuté to má aj Hlas Ameriky. National Public Radio však Trump zatiaľ neruší
• 
  Nikita Slovák: Telegram „vypľul“ nový zoznam liberálov a nepriateľov národa, akési Zlaté stránky pre bitkárov a kolaborantov
• 
  Prečo tak neradi spomíname na balkánske vojny po rozpade Juhoslávie? Bolo to dávno a do Chorvátska radi cestujeme
• 
  Podobnosť dnešného Ruska a v bývalého Nemecka vyráža dych. V oboch prípadoch sa objavil muž, ktorý začal tvrdiť, že všetko zmení