má problém a nešťastní historici zúfalo hľadajú dejinnú paralelu. Niektorí ju chcú nájsť v kolapse Rímskej ríše

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: freepik

Porovnania s Rímskou ríšou je veľmi špekulatívne. Tomuto politickému útvaru zazvonil v jeho západnej časti umieračik už v 5. storočí nášho letopočtu, potom nastal v Európe chaos nepredstaviteľných rozmerov.

Odborníci – či už skutoční, alebo len takí amatérski – pátrajú po dôvodoch zániku tohto svetového impéria. Dôvody nachádzajú rôzne: zanedbaná obrana, príliš málo demokracie pre všetkých alebo naopak, veľa pre svojich príslušníkov a mnohé iné. V jednom sa však zhodujú všetci. Rímska ríša aj EÚ si vyrobili problém s nekontrolovanou migráciou z rôznych kútov okolitého sveta. A to nehovorím o vojenských vpádoch „barbarov“ do Ríše.

Rúca sa EÚ podobne ako kedysi Rímska ríša?

Máme tu veľa rozdielov, na ktoré existujú nespočetné názory. Staroveká antická ríša nebola európska, na juhu Európy iba ležalo jej centrum: Rím. Inak to bol konglomerátny euro-ázijsko-africký zlepenec. Pravda, s obdivuhodnou organizáciou. Podobne ako v posledných obdobiach svojej existencie Rím, aj dnešná EÚ nedokázala ochrániť svoje hranice nielen pred nájazdníkmi, ale ani pred prisťahovalcami. Kritici už dlho hovoria o rekordne nízkej pôrodnosti a nekontrolovanej migrácii, lepšie povedané imigrácii a politickej slepote.

Bude EÚ opakovať chyby Rímskej ríše?

Hlavné mesto Rím, kedysi prosperujúca metropola impéria s miliónom obyvateľov (vraj), sa postupne ešte pred svojím zánikom začal vyľudňovať a celkový počet obyvateľov neustále klesal v celej ríši a ani dômyselná organizácie nedokázala mať prehľad o počte vlastných a cudzích ľudí. Podobne ako v Rímskej ríši, aj Európskej únii sa migračné toky vymkli kontrole a je to vzrastajúci problém aj pre nečlenské bohaté krajiny Únie, či už to je Nórsko, Švajčiarsko, alebo dnes už nečlenské Spojené kráľovstvo. Vlna migrácií, najmä v poslednej dekáde, sa podobá inváziám podobným, aké zažívala Rímska ríša pred svojím rozpadom.

Neschopnosť kontrolovať migráciu bola vtedy v Rímskej ríši a dnes v EÚ zlovestná

Napriek rozdielom medzi vtedy a teraz sa nám pred očami vynára jasná analógia. Európa sa zmenšuje a rozširovanie o ďalšie krajiny jej tŕň z päty nevytrhne. Navyše, čím skôr by EÚ do svojich radov prijalo také Turecko, tým rýchlejšie sa bude blížiť k svojmu koncu rovnako ako Rímska ríša. Pôrodnosť vlastných – európski muži veľmi netúžia byť otcami – a pôrodná aktivita prisťahovalcov veští demografickú bombu, ktorá už hlasne tiká. Ruku v ruke s touto skutočnosťou ide starnúca populácia a výkonné západné zdravotníctvo. Vlastne by sme si mali nostalgicky zaspomínať na situáciu v bývalých komunistických štátoch, keď priemerný vek dožitia bol v porovnaní so západnými krajinami katastrofálny a stále sa zhoršujúci. Ten revolučný rok 1989 nám tu, v bývalej východnej Európe, bol vlastne „čert dlžný“, keď uvážime, že na jedného pokročilého seniora štát vydáva niekoľkonásobne vyššie sumy ako na mladé ročníky. Zdravotné poisťovne potom nie sú schopné uhrádzať náklady, lekári si diktujú sami poplatky za ošetrenie.

EÚ čelí komplexnému problému, ktorý súvisí s celým radom faktorov – ekonomických, politických, spoločenských aj kultúrnych. EÚ sa usiluje riešiť problém zvýšenou imigráciou, to je však zasa činiteľ, ktorý ohrozuje občiansku spoločnosť a stabilitu jednotlivých štátov. Prinajmenšom jedno poučenie z pádu Rímskej ríše by si EÚ mala prisvojiť: rastúca imigrácia do starnúcich členských krajín raz mala fatálne následky. Zatiaľ čo prúd prisťahovalectva nepoľavuje, mladí a dobre vzdelaní „staroeurópania“ odchádzajú do krajín mimo EÚ. Takže v Únii sa niečo nerobí dobre.

Autor je bezpečnostný analytik.