Česko si volí ďalšieho prezidenta v priamej voľbe. Pôjde o voľbu menšieho zla?

Praha. Zdroj FOTO: pixabay.com

Z troch hlavných aktérov Veľkej trojky (Petr Pavel, Andrej Babiš, Danuše Nerudová) postúpili podľa očakávaní do finále tí prví dvaja. Možno škoda, Česi na „Hrade“ ženu ešte nemali.

Na najvyššom pódiu ju mali alebo majú v úlohách najvyšších ústavných činiteľov už kade-tade, v Indii, na Srí Lanke, v Nemecku, Fínsku, Maďarsku aj vo Veľkej Británii, dokonca aj na Slovensku, no v Česku ešte nie. Už preto nie, že tam tiež zaviedli ozajstný parlamentný systém. Prezidentom alebo prezidentkou sa stáva tvár, ktorá nedosiahla na reálnu moc, aby rozhodovala o dianí v štáte. Od toho v „neprezidentskom“ systéme majú vládu, prezident je na okrasu. Ibaže ženy v mnohých krajinách dosiahli aj na ten najvyšší, neokrasný a krvopotný exekutívny stupienok. Na Slovensku sa to nateraz podarilo, v Rusku možno kedysi za cárovnej Kataríny Veľkej. 

Ako vyzerá veľká šachovnica v malom Česku

Situácia je patová a pred voľbami nikto nevie, či prezidentom susedného štátu bude Petr Pavel (na svojom armádnom titule si viditeľne zakladá) alebo rodený Bratislavčan Andrej Babiš. Ten má najvyššiu podporu v oblastiach, kde je to najbližšie k Slovensku, výnimku tvorí už tradične buržoázne a pravičiarske Brno-mesto.

Ťahy na šachovnici teda vyzerajú predbežne zreteľne, za Petra Pavla, víťaza prvého kola volieb, sa postavil aj súčasný predseda českej vlády, čisto náhodou z Brna. Ľavičiara a bývalého legitimačného komunistu Andreja Babiša zrejme čaká krvopotné finále. Proti nemu síce stojí tiež legitimačný člen KSČ, ale ten má už alibi ako kajúcnik. Oľutoval a stál roky na čele Severoatlantickej rady (NAC) nie celkom bezvýznamnej organizácie – NATO. Len tak mimochodom, do významných funkcií v aparáte NATO sa od polovičky päťdesiatych rokov minulého storočia bežne dostávali aj bývalí príslušníci wehrmachtu, spravidla tiež členovia nacistickej strany. Bývalých esesákov nebrali.

Rozdiely medzi finalistami

V parlamentnom systéme Česka (podobne ako na Slovensku) je úrad prezidenta len nostalgickou ozvenou bývalého masarykovského „Hradu“, kde sa bývalý filozof len ťažko dopracúval k politike. Odvtedy ubehlo veľa vody, o čom svedčí aj to, že tradične antikomunistická Praha si v januári 2023 vybrala generála.

Inak sú rozdiely medzi obchodníkom Andrejom Babišom a vojakom Petrom Pavlom minimálne. Jedného prirovnávajú k ľavici, druhý má podporu pravice. Ibaže českí voliči toto znamienko kupředu levá a bacha pravá veľmi nerozlišujú. Prvý je zatiaľ proti zavedeniu meny zvanej euro, druhý (Pavel) by nebol proti jej zavedeniu. Obaja hovoria po česky, ten druhý o niečo lepšie ako ten prvý, hovoriaci jazykom vzdialene pripomínajúci obecnú češtinu. Lenže ten prvý zase slušne ovláda francúzštinu a slovenčinu. V Bruseli by mal mať zelenú, ak, pravda, si ho naši západní susedia v druhom kole zvolia.

Vojna a mier v podaní oboch kandidátov

Ibaže do predvolebnej kampane sa votrela Babišova osudová chyba, ktorú mu v Bruseli (ani v NATO, ani v EÚ) nezabudnú. V televíznom dueli s Petrom Pavlom nedokázal odpovedať na otázku moderátora, či by po napadnutí Poľska Ruskom dovolil vyslať českých vojakov na jeho obranu. Po niekoľkých rozpačitých bľabotoch z neho nakoniec moderátor dostal odpoveď, že nie, že on je za mier! Inými slovami, je vlastne za vojnu, pretože ak útočníkovi naznačíte, že nebudete brániť svojho spojenca, sliny z tlamy mu už nebudú kvapkať, ale začnú pripomínať neregulovaný vodopád. Je zbytočné pripomínať, že o obrane spoločného územia nerozhoduje v neprezidentskom systéme prezident s formálnym titulom „vrchný veliteľ ozbrojených síl“, ale vláda opierajúca sa o parlament. Populisticky to z Babišovej strany bol dobrý ťah (aj keď po vysielaní v ČT svoje tvrdenie „zrelativizoval“), ale najmä vo Varšave, ktorú lúpežníci pripomínajúci stredovekých Tatárov na konci 2. svetovej vojny zrovnali so zemou, by si asi po zvolení Andreja Babiša odpľuli.

Keďže Slovensko je momentálne vo vládnom rozklade, Česko by nemalo riskovať dobré vzťahy so svojím severným susedom.  

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik