Dnes má meniny: Ľudomil
Tak sme mali referendum. Zbytočné pre všetkých. Samozrejme, okrem strán, ktoré naň zbierali podpisy, to znamená Smeru a nacistov. Pre nich to bola generálka za štátne peniaze. Zistili, že viac ako milión voličov na zavolanie príde k volebným urnám odpovedať na akúkoľvek krkolomnú otázku.
Sociálne siete zaplavili ich odhodlané traktáty, prečo treba ísť k referendu. Opakovali sa tie isté naratívy, dokonca aj s rovnakým slovosledom. 27 percent voličov je naozaj veľa, niektoré oblasti známe svojou podporou Smeru zabrali naplno. Okrem tradičných dôchodcov, ktorých jediným odkazom pre každé voľby je pokaziť život vnukom, sa hecli aj mladší ľudia a všetky rekordy prekonával Trenčín. A tak sme sa aspoň v demoverzii dozvedeli, aký volebný potenciál majú iniciátori referenda.
Slovensko sa nevie zbaviť svojich strašidiel. Tam, kde pred 2. svetovou vojnou hviezdila Hlinkova strana a o päťdesiat rokov HZDS, tam dnes dostáva vo voľbách hlasy Smer. Nemohli by sme poznať Igora Matoviča, aby sme nečakali, že túto podľa neho nízku účasť bude vyhlasovať za víťazstvo svojej politiky. Ak by sa hlasovalo o tom, či konkrétne jeho osoba má zostať v politike, aj sám autor článku by si pokojne vystál rad pred volebnou miestnosťou. Pred ním však ostáva veľmi ťažká úloha, nájsť si tému svojej volebnej kampane. Po zvolení generálneho prokurátora Žilinku do funkcie, nevydaní poslanca Fica do väzby vďaka chýbajúcim hlasom členiek klubu OĽANO a vďaka nepochopiteľnej náklonnosti Matoviča ku konzervatívnemu politikovi (vždy mi ruka stŕpne, keď toto píšem) Borisovi Kollárovi, ktorý si svojho kandidáta presadil, napriek tomu, že boli k dispozícii aj naozaj kvalitní kandidáti. Korupciu mu už teda ťažko uveríme a z jeho statusov vidíme, že si na plecia naložil brnenie križiaka a vytiahol proti zhýralému svetu. A tak nás obšťastňuje z tepla svojho domova tým, čo ho v dnešnom svete trýznenom vojnou a vyciciavanom hospodárskou krízou najviac trápi. Nebezpečenstvom, ktoré pre svet majú znamenať LGBTI a transrodoví ľudia.
Vďaka jeho rodinnému balíčku prišli vyššie územné celky o obrovskú časť svojho rozpočtu a po masívnom prepúšťaní svojich pracovníkov škrtli aj to, čo sa na Slovensku škrtá najľahšie, peniaze na kultúru. Po ministerke kultúry Milanovej je to ďalšia rana pre našu kultúru. Ale aby som neskončil tento komentár v hlbokej depresii, navrhujem aj východisko z tohto marazmu. Čítajte programy strán, neverte tým, čo kradli a pamätajte, sú aj iné možnosti na výber ako Fico alebo Matovič.
Autor komentára: Nikita Slovák, režisér
- Monolit proti novej hrozbe pre svetový mier už dlho ohrozuje Slovensko. Prečo však protiruské sankcie blokuje aj Francúzsko?
- Slovensko nepotrebuje vojnu medzi mužmi a ženami. Potrebuje normálnu spoločnosť, kde mama nemusí byť superhrdinka a otec len živiteľ
- Absolútne vycibrená fikcia: Keď sa spečatí svätá aliancia Smer – Progresívne Slovensko (alebo Hrobár a Vízia v jednom trolejbuse)
- Ani 25 rokov nestačilo vyhnať z hláv milovníkov konšpirácií lákavé bludy. Tie sú totiž nezničiteľné
- Šachovnica sa mení, Danko prichádza o políčka. Machala môže byť iba prvý ťah jesennej partie