Energetická rozprávka EÚ. Alebo ako je to naozaj s uvalením embarga proti dovozu ruskej ropy

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Dňa 30. mája 2022, asi desať minút pred polnocou, oznámil predseda Európskej komisie Charles Michel na Twitteri, že najvyšší predstavitelia vlád a štátov EÚ sa na svojej vrcholnej schôdzke v Bruseli dohodli na uvalení embarga proti dovozu ruskej ropy. Áno, zvonka to tak vyzerá, lenže iba zvonka.

Plán embarga a maďarské výhrady


EÚ sa dlhší čas borila s nesúhlasným postojom rebelantského Maďarska, ktoré pri konflikte na Ukrajine zastáva dlhodobo politiku mŕtveho chrobáka a Viktor Orbán sa otvorene vyhrážal zablokovaním, teda vetovaním konsenzu v dvadsaťsedmičke. Dôvodom jeho postoja bolo tvrdenie, že Maďarsko bez ruskej ropy hospodársky skolabuje.

Orbán pricestoval do Bruselu stále ešte v bojovej nálade a vedomý si toho, že bez hlasu Maďarska sa EÚ nikam nepohne. Bruselské vedenie sa ešte pred začiatkom schôdzky snažilo vyjsť Budapešti v ústrety tým, že Maďarsko môže dostať časovo a technicky obmedzenú výnimku, ktorá sa dá nazvať ako „pružný import“. Zakazuje sa iba dovoz ruskej ropy na tankeroch, ale ropovodom Družba môže táto surovina prúdiť ďalej. Severná vetva zásobuje Poľsko a Nemecko, južnou vetvou Družby sa zabezpečuje okrem Maďarska aj Slovensko a Česko, lenže dve posledné menované krajiny žiadali len o dočasne obmedzenú výnimku, nehrozili totálnym zablokovaním. Poľsko a Nemecko ale už predtým podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaväzujú zastaviť prísun ropy z Ruska „v čo najkratšom termíne“. Maďarsko tu teda vyhralo a Brusel pritom neprehral.

Maďarsku sa ustúpilo aj v jeho požiadavke, že ak by mala nastať porucha na ukrajinskej trase ropovodu, Maďarsko môžu predsa len zásobovať aj tankermi. Áno, Orbán sa vracia do Budapešti ako hrdina. Opäť to tým Europejčíkom, ktorí tu niečo frflú o porušovaní zásad právneho štátu v Maďarsku, poriadne natrel!

Zasiahne embargo Rusko málo alebo veľmi?

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že od konca roku 2023 Rusko stratí cca 90 % svojich trhov v EÚ a predseda Európskej rady Ch. Michel chce, „hneď ako to bude možné“, riešiť aj import ropy Družbou. Z úst európskych ´topbyrokratov´ aj dôležitých národných lídrov zaznelo množstvo typicky všeobecne chválenkárskych vyjadrení: „Je to významný signál jednoty EÚ v ťažkých časoch“ (Ch. Michel), „je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, že môžeme byť silní a tvrdí, aby sme bránili svoje hodnoty a záujmy“ (opäť Michel); nové sankcie sú „rozhodujúce“ (nemecký kancelár Olaf Scholz) a mnohé iné paušálne politické perly.

Lenže EÚ nie je o disciplíne svojich vlastných členov až tak úplne presvedčená. Tým, že sa ropné embargo nevzťahuje na južnú vetvu Družby, Brusel chce zabrániť, aby tri z nej profitujúce krajiny neposúvali lacnú surovinu ďalším krajinám EÚ. Má sa tomu zabrániť tým, že od roku 2023 Brusel ďalší predaj z týchto krajín (Maďarsko, Slovensko, Česko) do iných štátov EÚ jednoducho oficiálne zakáže.

Ako veľmi embargo poškodí samotných Rusov, si nikto nevie dosť dobre predstaviť. EÚ sa súčasne uznieslo na prijatí aj šiesteho, zostrujúceho balíčka sankcií proti Rusku, ale Moskva sa tvári, že je voči sankciám imúnna. Bežné obyvateľstvo na sankcie doplatí, ale Kremeľ ich drží pod krkom. Žiadnych demonštrácií, štrajkov alebo prejavov občianskej neposlušnosti sa obávať nemusí. Účastníkom by „prišil“ obvinenie z vlastizrady, vedomú sabotáž a napomáhanie nepriateľovi, ktorý sa usiluje o zničenie ich vlasti. Tu má Rusko v rukách právne rezervy, na ktoré Západ nedosiahne.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik