Už aj Veľká Británia vytriezvela. Začala stavať legislatívne bariéry aj proti tzv. legálnemu prisťahovalectvu

Spojené kráľovstvo sa rozhodlo radikálne zmeniť doterajší program spojovania rodín prisťahovalcov. Doteraz mali blízki rodinní príslušníci legálnych imigrantov právo prisťahovať sa do Británie za rodinou a získať tak občianstvo alebo povolenie na trvalý pobyt. Ibaže pojem „najbližší príbuzný“ sa prieči európskym normám.

Tu sú to brat, sestra, rodičia, manželovia a manželky, deti. Napr. v Pakistane je to úplne inak, tam sú najbližšími príbuznými hneď tri ľudnaté dediny. Británia týmto najbližším príbuzným doteraz umožňovala spojovanie rodín, čo sa stalo neudržateľným.

Spojené kráľovstvo spojovanie rodín zastavilo a chystá právnu úpravu

Podľa agentúr PRU/AFP Yvette Cooperová, britská ministerka vnútra, vyhlásila predbežné pozastavenie programu na zlučovanie rodín s odôvodnením, že „tieto pravidlá sa stanovili pred mnohými rokmi, aby pomohli rodinám z oblastí vojen a konfliktov, teraz však prišiel čas na zmenu“.

Pôvodné „pravidlá“ umožňovali, aby si azylanti s neobmedzeným povolením na pobyt mohli do Británie priviesť príbuzných, s ktorými preukázateľne najmenej dva roky udržiavajú kontakt. Splniť toto kritérium bola hračka. Keďže britská legislatíva momentálne horúčkovito pracuje na zmene týchto pravidiel, už vopred je stanovené (podľa agentúry Reuters), že utečenci z krajín sužovaných vojnou budú podliehať tým istým právam a povinnostiam ako ostatní imigranti. Tí, ktorí si chcú priviesť do krajiny „najbližších príbuzných“, sa musia (zdroj BBC) preukázať ročným príjmom vo výške prinajmenšom 29. 000 libier (uf!). Znamená to, že tí, ktorí málo zarábajú alebo dokonca žijú zo sociálnych dávok, svoj široký okruh najbližších príbuzných tak skoro neuvidia a oni tak ľahko neuvidia britské ostrovy.

Reforma prisťahovaleckého systému vyžaduje aj povinnosť dokázať existenciu „primeraného bývania“ od pozývajúceho a pri pozývaných príbuzných dôkladnú znalosť angličtiny. Znamená to, že už sa v rámci zlučovania rodín nemôžete do Spojeného kráľovstva prisťahovať ako jazykovo negramotný človek a až potom vám štát zaplatí bezplatné kurzy jazyka, ktorý sa aj tak často nikdy poriadne nenaučíte. Ale bežní Briti – na rozdiel od bežných Francúzov – sú k jazykovo hendikepovaným aj k ich fyziognómii neuveriteľne tolerantní. Iste, okrem futbalových fanúšikov.

Kde to začalo a kde to skončilo

Imigrácia do kvázi bohatej Európy sa začala masovo po druhej svetovej vojne, pričom po uchopení moci „ľudom“ v strednej východnej Európe začal „ľud“ masovo emigrovať na kapitalistický západ. A tak mu, aby sa cestou nepotkol, postavili ostnaté drôty, pre istotu aj nabité elektrinou. Aby vás to iba ľahko štiplo. Množstvo týchto protizákonných východoeurópskych emigrantov (dopustili sa predsa trestného činu nezákonného opustenia republiky) bolo však iba kvapkou v mori pri porovnaní s kvantom prisťahovalcov z krajín tzv. tretieho (neskôr rozvojového) sveta. Británia vzala pod svoje krídla aj migrantov z bývalých kolónií a poskytla im neskutočné výhody. Skúste dnes navštíviť Londýn alebo Birmingham. Neviete (ak nevnímate architektúru), či sa pilot lietadla náhodou nepomýlil a neocitli ste sa v Karáčí. Je to dlhodobý trend a labouristická vláda Keira Starmera sa až teraz stavia na zadné.

A mimochodom, to bola len prvá kontinuálna vlna imigrácie.

Práve totiž uplynulo desať rokov od legendárneho sloganu bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej: Wir schaffen das (zvládneme to), čím dala najavo, že Nemecko je na príval imigrantov z tretích krajín pripravené. Ale nebolo a nie je to tak, skôr či neskôr bude Nemecko musieť pristúpiť k podobným krokom ako Spojené kráľovstvo. Nebude sa môcť pred svojimi voličmi odvolávať na to, že napráva svoje rasové socialistické dejiny. Na to je však potrebné preorať celý medzinárodný právny systém a naň nadväzujúce zákony, čo je nadľudská úloha. Veru, Fukuyamov „koniec dejín“ nenastal, žijeme v napätom očakávaní vzrušujúcej budúcnosti.

Autor je bezpečnostný analytik.

496