Dnes má meniny: Marek
Presne pred 37 rokmi sa konal asi najznámejší a zrejme aj najveľkolepejší benefičný koncert známy ako Live Aid. Dodnes nám ho pripomína najmä záznam legendárneho vystúpenia Freddieho Mercuryho, ktorý bol v tom čase ešte plný života.
Dňa 13. júla 1985 sa koncerty Live Aid konali v mnohých svetových metropolách. Hlavné benefičné koncerty sa však konali v Londýne (Spojené kráľovstvo) a vo Philadelphii (USA). Podujatie zorganizovali spevák Bob Geldof a Midge Ure. V Londýne, kde vystúpili hviezdy ako Sting, Phil Collins, Status Quo, Queen, Dawid Bowie, sa koncertu zúčastnilo 72-tisíc ľudí. Vo Philadelphii spievali napríklad aj Black Sabbath, Run D.M.C., The Beach Boys či Led Zeppelin a koncert si prišlo pozrieť takmer 90-tisíc ľudí. Prenos koncertu sledovalo 1,5 milióna divákov v 100 krajinách sveta. Toto vysielanie patrí k jednému z najväčších v dejinách.
Cieľom koncertov Live Aid bolo získať finančné prostriedky na pomoc ľuďom v Etiópii. Obrovskú vlnu súcitu vtedy strhla srdcervúca reportáž stanice BBC News, ktorá ukazovala, ako v krajine umierajú ľudia od hladu. Podľa jej tvorcov bolo potrebné vyzbierať dostatočne veľké množstvo peňazí na nákup potravín, ktoré situáciu vyriešia a zachránia životy obyčajných ľudí. Ako sa postupne ukázalo, pravda okolo vtedajšej situácie v Etiópii bola skreslená a obrovská suma, ktorá do Etiópie dorazila, sa k hladujúcim ľuďom ani nedostala. Práve naopak, podporila diktátora, ktorý v krajine hladomor zámerne vytváral. Michael Buerk, autor reportáže, vtedy nevedel, že jeho reportáž vznikla vo vládou kontrolovanej oblasti.
Pomocou Live Aidu sa podarilo vyzbierať 60 miliónov libier. Celkovo však na základe medzinárodnej zbierky, ktorú situácia vyvolala, prišla do Etiópie behom rokov 1994/1995 pomoc vo výške miliardy dolárov. Veľkolepá suma, z ktorej sa však hladujúcich nezachránilo zrejme nič. Hladomor v Etiópii totiž nebol „biblickou katastrofou“, ale dôsledok vládnutia brutálneho diktátora, plukovníka Mengistu Haile Mariama. Krajinu síce sužovali suchá, ale diktátor sa v najvyhladovanejších regiónoch snažil potlačiť povstalcov práve tým, že použil voči ľuďom jedlo ako zbraň, prostredníctvom armády im ničil úrodu a zadržiaval dodávky potravín. Neskôr sa ukázalo, že o vojne diktátora voči svojmu ľudu, ktorá na tomto území prebiehala brutálnym spôsobom, sa neinformovalo preto, aby nebola ohrozená samotná zbierka na pomoc miliónom hladujúcich.
Po tom, ako do krajiny dorazila miliardová medzinárodná pomoc, využila vláda plukovníka Mengistu časť peňazí na novú výzbroj a nakŕmila armádu, nie však hladujúcich ľudí. V roku 1985, keď humanitárna pomoc pre Etiópiu vrcholila, sa navyše Mengistu rozhodol presídliť pol milióna ľudí proti ich vôli zo severu na juh, boli zajatí v táboroch, kde čakali na transport celé dni bez jedla, pričom asi 100-tisíc z nich zomrelo. Keď na to začala humanitárna organizácia Médecins Sans Frontiéres upozorňovať, okamžite ju vykázali z krajiny. Nechtiac sa tak stalo to, že namiesto dobre myslenej záchrany hladujúcich životov tak myšlienka nechtiac podporila ďalších 6 rokov trvajúcu vojnu vlády voči svojmu ľudu.
Mnohí odborníci s odstupom času hovoria, že išlo o zle vedenú charitu, ktorá namiesto toho, aby pomohla trpiacim, pomohla v prvom rade ich vykorisťovateľovi, ktorý v krajine využíval jedlo ako zbraň. „Naozaj sme verili tomu, že sme zachránili Etiópiu pred katastrofickým hladomorom, že sme ,nakŕmili svet´. Ale neurobili sme to. Skutočný príbeh je oveľa zložitejší a temnejší,“ dodal na margo situácie dokumentarista Daniel Wolf.
