Kanoista Vlček prepísal slovenskú olympijskú históriu. Má rekord aj štvrtú medailu

Slovenský štvorkajak v zložení Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek získal na OH 2020 bronzovú medailu v K4 na 500 m. Vo finále finišoval tretí so stratou 1,315 s na víťazných Nemcov, striebro putuje do Španielska. Pre výpravu Slovenska je to štvrtý cenný kov v Tokiu.

Strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková sa stala olympijskou šampiónkou v trape, na striebornej pozícii skončili vodný slalomár Jakub Grigar v K1 a golfista Rory Sabbatini. Káštvorka sa v Tokiu postarala o piaty olympijský kov pre slovenskú rýchlostnú kanoistiku v ére samostatnosti. Na OH 2016 v Riu de Janeiro i na OH 2008 v Pekingu získala slovenská vlajková loď striebro, na OH 2004 v Aténach bola bronzová – vždy na 1000 m trati. Pri všetkých úspechoch bol Vlček, desaťnásobný majster sveta a jedenásťnásobný európsky šampión sa na rekordnej šiestej olympiáde dočkal štvrtého olympijského kovu.

„Chvalabohu sa stále cítim dobre. Dokázal som sa prebojovať do štvorkajaku, stále je vo mne niečo. Nerád by som to teraz ukončil, pokiaľ na to nebudem mať vážny dôvod. S trénovaním problém nemám, baví ma to stále, výsledky mám. Takže motivácia je. Oddýchnem si a pôjdem asi ešte ďalej,“ povedal po dojazde Vlček. Pre Vlčeka má medaila z OH 2020 špecifickú príchuť. Do tokijskej K4 sa nominoval až vďaka internej kvalifikácii, v ktorej na bratislavskom Zemníku zdolal v rozstrele Csabu Zalku. „Ja som povedal Csabovi pred tou kvalifikáciu, že nech to dopadne akokoľvek, že sa budeme navzájom aj naďalej podporovať. Ja viem, aké to pre neho musí byť,“ dodal Vlček.

Skúsený kanoista tiež uviedol, že je ešte ochotný nielen športovať, ale je pripravený aj na odriekanie v súkromnom živote. „Pokiaľ má človek výsledky, tak to stále stojí za to. Stále sa mu chce ráno vstávať. Máme okolo mladých chalanov, vidím, že chcú, okolo mňa je dobrý tím a aj to je aspekt, pre ktorý to chcem potiahnuť.“ Vlček sa účasťou v Tokiu stal prvým slovenským športovcom, ktorý si na konto pripísal šiesty olympijský štart. „Spraviť šesť olympiád mi príde, že to išlo prirodzene rad za radom, ale keď si človek uvedomí, čo všetko za tým je, tak to nie je len tak držať sa na vrchole formy. Teraz sa mi ľahko hovorí, že to bola maličkosť, ale uvedomujem si, že sa toto bude ťažko napodobňovať, najmä v takom výkonnostnom športe ako je kanoistika. To je náročný šport a treba potvrdzovať výkonnosť. Zvlášť, keď má doma výbornú konkurenciu. Mám peknú kariéru,“ dodal Vlček.

Jeden z trénerov slovenského štvorkajaku Peter Likér nezadržal po zisku bronzu na OH v Tokiu slzy. Jeho zverenci Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček, Adam Botek mu pomohli k zisku druhej medaily z olympiády. Tento úspech by chcel zopakovať, pretože ako uviedol po pretekoch v K4 na 1000 m, baví ho prekonávať rekordy. Likér po dojazde do cieľa prejavil veľké emócie, za slzy sa nehanbil. „Nechcem byť sebec, ale tieto slzy šťastia patrili mne. Ja som mal v uplynulom období veľmi ťažké obdobie, či už v súkromnom živote i športovom. Bolo veľmi ťažké postaviť zostavu na OH na takú úroveň, aby to bolo fajn. Tým, že som získal medailu s chalanmi v Riu, tak viem povedať, že toto stálo oveľa viacej driny, hádok a všetkého. Ale som si vedomý, že olympijskú medailu nikto nedostane zadarmo.“

Slovenský štvorkajak mal skvelé rozjazdy i semifinále, vo finále nestačil len na Nemcov a Španielov. Štvrtých Rusov zdolal len o 120 tisícin. „Vedel som, že bude kľúčové zvoliť tempo. Na Nemcov sme určite nemali, ale verili sme, že medailu môžeme mať. Štvrté miesto by nás neuspokojilo. Som rád, že sme dokázali, že nie sme náhodní zberatelia medailí, a že vieme zdolávať veľké kanoistické krajiny ako Rusko, Bielorusko, Francúzsko, či Česko,“ povedal Likér. Likérovi zverenci mali ťažkú prípravu, pred jej vrcholom ešte  musel tím vyriešiť jeden otáznik. Na miesto štvrtého člena posádky mali zálusk Vlček i Csaba Zalka. Pre Vlčeka rozhodla interná kvalifikácia na bratislavskom Zemníku tesne pred odletom do Tokia.

„Rozhodnutie padlo na Vlčeka, ale Csaba bol plnohodnotným členom posádky. Všetci piati pretekári sú na vysokej úrovni a tak ako by bol smutný Erik, tak teraz je smutný Csaba. Ale my mu to chceme celý tím nejako vynahradiť. Ja si to chcem teraz vychutnať, chcem si to užiť. Pre Erika je to štvrtá medaila a šiesta olympiáda a ja teraz viem povedať, že možno nie posledná. Máme chuť ísť do toho. Paríž je o tri roky, radi prekonávame rekordy. Aj mne teraz hovorili Maďari, že som jediný tréner, ktorý má z OH dve medaily. To ma prekvapilo. Som veľmi rád a veľmi sa teším. Vedel som, že to bude buď nebo alebo peklo,“ konštatoval Likér.