Dnes má meniny: Jaroslava
Tak predsa! Slovenská medailová séria vo vodnom slalome na olympijských hrách pokračuje. Našu reputáciu zachránil v Tokiu v úplne poslednej disciplíne Jakub Grigar, ktorý získal striebornú medailu v kategórii K1. Vo finále skončil druhý so stratou 3,22 sekundy na Čecha Jiřího Prskavca. Fantázia, ktorá potešila celé Slovensko!
Pre náš vodný slalom je to už pätnásta olympijská medaila, ale iba prvá v mužskom kajaku. V Riu de Janeiro 2016 skončil Grigar piaty. Dvadsaťštyriročnému rodákovi z Liptovského Mikuláša sa tak splnil sen. „Pocity sú tie najlepšie. Keď som bol malý, nevedel som si predstaviť, že budem raz stáť na stupienku so striebornou olympijskou medailou. Som veľmi vďačný, je to odmena za všetku tú drinu. Šport je ťažký, je aj o bolesti. Pred semifinále som sa cítil oveľa horšie ako pred finále, tam som si to užíval. Chcel som predviesť normálnu jazdu a som rád, že mi dali na krk striebro. Po dojazde do cieľa som nevedel, že z toho bude medaila. Je to vodný slalom, za mnou ešte išli tri lode. Sledoval som, na aké miesto to bude stačiť. Nakoniec z toho bolo striebro,“ povedal šťastný Grigar po pretekoch.
Slovenský kajakár Jakub Grigar prezradil, že ak by v Rio de Janeiro získal medailu, v Tokiu by nemusel mať nič. Bál sa uspokojenia. „Musel som si uvedomiť nejaké veci a musel som dospieť. Na to treba veľa práce. Od mentálneho nastavenia, stravy, tréningu. Toho je veľa. Každý detail som formoval. Medzi Grigarom z Ria a Grigarom z Tokia je hlavný rozdiel v tom, že som dospel a pokúsil som sa byť čo najprofesionálnejší športovec. Pre medailu treba makať a keby som v Riu získal medailu, dnes tu možno nestojím. Lebo by som sa mohol uspokojiť.Stále je to šport, ktorý sme si vybrali, lebo nás baví. Myslel som na to aj na štarte, aby som si to čo najviac užil. Vedel som, že ak sa budem baviť, bude z toho dobrý výsledok. Bola to veľmi dobrá jazda. Vychádzalo mi všetko, postupne som začal cítiť únavu. Ale dokázal som ísť ďalej a zrezával som niektoré nájazdy, kde som potreboval ísť rýchlejšie. Takto by som chcel jazdiť stále.“
Po jeho dojazde do cieľa boli na štarte ešte traja pretekári a Grigar nešpekuloval kto a čo pokazí. „Netrúfal som si povedať, ako to vyjde. Ale vedel som, že som išiel dobrú jazdu a čakal som. Vždy mám v hlave to, že je to vodný slalom a nikdy neviem predpovedať, ako sa to skončí. Naozaj som len sledoval, ako to dopadne. Až neskôr mi dolu povedali, že mám medailu. A keď som mal istotu, tak som len sledoval, či budem stúpať. Bol som vďačný za to, že to bude minimálne striebro. Mužský kajak bol vždy náročný, špička je kvalitná. Naozaj si treba uvedomiť, že na medailu treba veľa práce,“ doplnil Grigar.
Neskutočný šťastný a spokojný bol aj Grigarov otec Richard. „Všetko je tak, ako má byť. Vedeli sme, že Jakub išiel na olympiádu špičkovo pripravený. Jeho osobní tréneri mi povedali, že pre OH v Tokiu už nemohol spraviť nič viac. Bolo to už len o hlave a kúsku šťastia. Keď som s ním telefonoval v nedávnych dňoch, tak som vnímal, že jeho hlava je v pohode. Bol pokojný, vyrovnaný. Konštatoval, že pri absencii divákov sú to preteky podobné tréningu. Napokon prišiel aj kus šťastia. Jazdy, ktoré predviedol v semifinále a vo finále, mal pod kontrolou. Vyšli mu tak, ako si želal. Nepotreboval nič vymýšľať a riskovať,“ povedal Richard Grigar.
„Myslím si, že Jirko Prskavec je momentálne najlepší kajakár na svete. Priznám sa, že už dva dni som mal pred očami striebornú medailu. Neviem prečo, ani som to nikomu nepovedal. Mal som ju však v podvedomí. Konštatoval som sám pre seba, že takto to malo byť. Jirko absolvoval špičkovú jazdu, je olympijský víťaz a Jakub je tam, kde momentálne má byť. Samozrejme, že by sme chceli mať zlato, ale buďme pri zemi a radi aj za striebro,“ dodal Richard Grigar.