Dá sa na Slovensku živiť písaním detských príbehov a kníh? Otvorene hovorí Diana Mašlejová, ktorej knihy deti milujú

Knihy Diany Mašlejovej milujú deti na celom Slovensku. Stratený zajko v Paríži, Stratený zajko na Islande či Tajný cirkus sa rozrástli o autorkine audioknihy Ako sa máš Izabela či Kocúr Lala. Čo číta úspešná slovenská autorka a dá sa písaním kníh na Slovensku živiť?

Diana, ktorý žáner preferujete a ako si vyberáte knihy, ktoré tvoria vašu knižnicu?

V poslednej dobe už čítam iba to, čo ma baví. Predtým som veľa recenzovala, takže som sa z času na čas musela prehrýzť aj titulmi, ktoré ma príliš nezaujali. V súčasnosti čítam knihu C. S. Lewisa o Zármutku, veľmi sa mi páčila kniha Snílkovia od Georgea McDonalda – nepísaného zakladateľa fantasy žánru. Čítam aj veľa literatúry pre deti a v rámci tejto kategórie som nadšená príbehmi o Kvakovi a Čľupovi od Arnolda Lobela. Vo všeobecnosti som otvorená každému žánru – literatúru faktu nevynímajúc. Mám rada aj knihy psychológov, historikov či vojnových reportérov. 

Diana rada navštevuje deti v školách a knižniciach, kde sa spoločne rozprávajú o knihách. Foto: DM

Ste autorkou detskej literatúry. Čítate vo voľnom čase knihy pre deti?

Áno, rada a čo sa týka zastúpenia, tak asi najviac. Tento týždeň som si prečítala novinku Kristíny Tormovej O Duške a Luške, dnes som čítala knihu Pán Sova od Arnolda Lobela a rozprávky o Rumpelovi. Detskú literatúru rovnako rada píšem, ako čítam. Obľubujem tento otvorený, láskavý, tajomný, dobrodružný svet, ktorý sa pri kvalitných tituloch na nič nehrá.

Vyšlo vám niekoľko audiokníh. Ako ste sa dostali od tlačených príbehov k ich audio podobe?

K audioknihám som sa dostala takpovediac náhodou. Prvá prišla ponuka na audioknihu V modrej izbičke, následne rozprávky Ako sa máš Izabela? Ako audiokniha vyšli aj moji Kráľovskí agenti. Audioknihy sú súčasťou kultúrneho života mnohých rodín. Sú deti, ktoré ich dokonca preferujú viac ako knihy a stávajú sa ich dennodenných rituálom. Pri takomto diele som autorkou textu, ale veľmi záleží aj od hlasu herca, ktorý audioknihu načíta. Pre deti sa stáva mostom k príbehu. Počúvanie rozprávok upokojuje a svojským spôsobom vťahuje do deja. Keď píšem knihu, nezamýšľam sa nad tým, či to bude audiotitul, alebo tlačená kniha. To sa poväčšine ukáže až potom.

“Pri audioknihe záleží aj od hlasu herca, ktorý ju načíta,” hovorí Diana. Jej knihu Kocúr Lala načítal herec Robert Roth. Zdroj FOTO: Archív DM

Vaše príbehy sú veľmi rôznorodé. Kde nachádzate inšpiráciu? Je vašim prvým čitateľom váš synček Arturko?

Inšpirácie mám, našťastie, veľa. Stále mám v hlave množstvo príbehov. Možno je to už tréning mozgu, ale námety nachádzam všade. Baví ma to. Môj synček miluje príbehy. Okrem čítania kníh chce aj príbehy vymyslené – odo mňa. Každý večer mu rozprávam inú rozprávku o našom hrdinovi Zajkovi Kacabajkovi alebo o jeho obľúbenom hrdinovi Jánošíkovi, aj keď dodnes mi nie je jasné, prečo si zamiloval práve jeho. Arturkovi ešte moje knihy nečítam – sú pre staršie deti, aj keď intenzívne začínam tvoriť aj pre menšie deti. Uvidíme, ako to dopadne.

Viem, že ste chystali literárny festival Cínový vojačik, no zasiahla doň pandémia.

Projekt je na webe. Návštevník tam nájde rozhovory so spisovateľmi, s ilustrátormi, workshopy, živé čítania a ďalšie videá. Lockdowny nám trocha zmenili plány, pretože Cínový vojačik mal byť pôvodne živý festival. Online priestor bol však zaujímavou a pestrou skúsenosťou a musím povedať, že ma veľmi obohatil a celkom som sa v tom našla. Nevylučujem teda do budúcnosti ďalšie dopĺňanie obsahu.

Ste veľmi aktívnou spisovateľkou. Je reálne živiť sa na Slovensku písaním?

Je to reálne a dá sa to. Akurát, že ja toho robím viac. Spoluvytváram učebnice pre deti základných škôl, píšem vlastné knihy, vediem vzdelávacie projekty, občas recenzujem, alebo som porotcom v literárnych súťažiach. V mojom srdci je však na prvom mieste a v prvom rade autorské písanie rozprávok.

Mám pocit, že posledné roky zažíva detská literatúra na Slovenskú veľký boom. Konečne máme knihy pre deti aj od slovenských spisovateľov. Ako to hodnotíte vy napríklad v porovnaní so zahraničím alebo s minulosťou, keď sme boli deťmi?

Áno, nemôžeme sa sťažovať na nedostatok titulov od domácich autorov. To je skvelé. Mnohé sú navyše aj vizuálne krásne. A niektoré sú vizuálne krásne a kvalitne spracované, ale textovo neprimerané detskému veku. Iné sú zase textovo perfektné, ale vizuálne poslabšie. V každom prípade, je si z čoho vyberať a to hodnotím veľmi pozitívne. Chýba mi však väčšie množstvo titulov pre predškolákov. Picturebooky alebo staré dobré obrázkové knihy a leporelá, ktorých bolo v mojom detstve množstvo, dnes nájdeme väčšinou z prekladov. Británia či Francúzsko sú na tom stokrát lepšie. To považujem za slabinu slovenského literárneho trhu. Pritom prevažným dôvodom je, že prekladové knihy pre predškolákov sú lacnejšie ako naše pôvodné.