Kým z reaktora unikali smrtiace látky, deti išli do školy. Aj po 36 rokoch je dedičstvo Černobyľu desivé

Snímka z mesta Pripjať, ktoré najviac zasiahla havária v Černobyle. Zdroj FOTO: pixabay.com

Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí (INES), ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. “Pyšný komunistický režim považoval reaktor za svoj veľký technický úspech,” odznelo v britsko-kanadskom dokumente o Černobyli. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu, následnej explózii reaktora a roztaveniu jadra reaktora.

Jednou z príčin havárie bola podľa vyšetrovania konštrukčná chyba v reaktore. Ďalším dôvodom mal byť ľudský faktor. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na 200 MW. Výkon však poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať. Nachádzalo sa v ňom 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče, pričom výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary.

Černobyľ – poškodený štvrtý blok elektrárne deň po havárii. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého do atmosféry uniklo 50 ton jadrového paliva. Do okolia elektrárne sa dostalo až 700 ton rádioaktívneho grafitu. Zamorilo sa územie o rozlohe 150-tisíc kilometrov štvorcových, pričom najviac zasiahnuté boli Ukrajina, Bielorusko (tu skončilo asi 70 percent rádioaktívneho spádu) a Rusko.

Evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať, ktoré leží v blízkosti elektrárne, začala až o deň neskôr. Svoje domovy muselo opustiť až 130-tisíc obyvateľov, ktorí si vážnosť situácie neuvedomovali a dúfali, že sa o pár dní vrátia domov. Sovietske orgány spočiatku o nehode neinformovali, no 27. apríla sa už objavili prvé správy o zvýšenej radiácii vo Švédsku. Nad Československom sa černobyľský mrak presúval trikrát – 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Únik látok sa podarilo zastaviť až v novembri 1986, keď reaktor prekryli betónovým sarkofágom. Ukrajina prevádzku elektrárne Černobyľ definitívne ukončila 15. decembra 2000.

Sarkofág postavený okolo reaktora. Zdroj FOTO: pixabay.com

Na likvidácii havárie pracovalo až takmer 800-tisíc ľudí, z nich približne 25-tisíc už zomrelo, mnohí ďalší trpia závažnými chronickými ochoreniami z ožiarenia. Sovietsky zväz uviedol v súvislosti s Černobyľom v roku 1987 len úmrtie 31 ľudí, toto číslo je dodnes nezmenené. Podľa organizácie Greenpeace zahynulo na následky černobyľskej havárie takmer 100-tisíc ľudí.