Fejkový med z Číny nerozlíšia ani najlepšie laboratóriá, vraví včelár Matúš, ktorý vyrába aj propolisové maslo a trúdie mlieko

Martin Šurin (31) riadi včeliu farmu na východnom Slovensku. Foto: Archív MŠ

Ako si predstavíte typického včelára? Ako postaršieho pána predávajúceho kvalitný med na trhovisku či u seba doma? Ktorý sa venuje remeslu, ktoré robí celý život? Matúš Šurin je včelár a s láskou vyrába kvalitný med. V tomto je typický včelár, no je v tejto oblasti skutočne iný. Má len 31 rokov, okrem výroby medu ponúka aj rôzne špeciálne produkty ako propolisové čípky, trúdie mlieko či rôzne tinktúry a mastičky, píše blog o včelárstve, veľký dôraz kladie na marketing a nezabúda ani na vzdelávacie krúžky, ktoré vyhľadávajú deti i dospelí.

Ako ste sa dostali ku včelárstvu? Venovali sa mu vaši predkovia?

Otec prebral včelárenie po strýkovi, dlho ale nevčeláril, prišla zmena režimu a musel cestovať za prácou. Trvalo, dokiaľ sme sa k tomu znova dostali, už ale spoločne. Na maminej strane boli tiež včelári, máme dokonca fotku včelína pradeda zo začiatku 20. storočia a babkin brat včeláril donedávna. Čiže tradícia je, len prerušovaná. Praktické prínosy sa tým prerušovaním, žiaľ, zväčša vytratili.

Martin Šurin vyrába okrem klasických aj špeciálne medy ako vŕbový, černicový či med z poľnej čerešne. Foto: Archív MŠ

Čo bolo na začiatku tohto remesla najnáročnejšie?

To, čo bolo najnáročnejšie na začiatku, je doteraz najťažšie. A stále sa s tým pasujeme. Prispôsobiť sa včelárskym podmienkam, aké vládnu v oblasti, kde máme včelnice. Je to zložitejšie vysvetľovať, ale včelári sa úplne inak u nás a úplne inak napr. neďaleko Košíc, kde má včelnice kamarát. Je to nebo a zem. Najväčšiu rolu v tom hrá absencia poriadnych znášok v našej oblasti, proste včely nemajú čo poriadne nosiť, miestami počas sezóny dochádza k hladu. Vysvetlím to na príklade. Pred hádam 7 rokmi bola sezóna, keď sme nemali ani kvapku medu pre nás. Nula, proste nič. Na jar si čosi (na naše pomery pomerne pekne) včely priniesli, to sme im nebrali, lebo potom prišlo obdobie dažďov a následne sucha. Hlad. Spotrebovali, čo mali a predčasne sme ich zakŕmili na zimu. Mnohí iní včelári po okolitých okresoch zobrali jarnú znášku a na jeseň mali väčšinu úľov bez včiel. Vymizli, nemali z čoho vychovať potomstvo, čo ich nahradí.

Včely by mali mať aspoň dve poriadne isté znášky počas roka. Sú včelári, čo majú aj 3 – 4 a viac. My jednu, aj to tú najneistejšiu – jarnú. Toto by mal riešiť štát, ako zabezpečiť pastvu pre včely. Chceli sme od družstiev, že zaplatíme komplet všetky náklady na výsev včelárskych rastlín (facélia, komonica a pod.) a úrodu rastlín po odkvitnutí si môžu zobrať. Nie, neurobia to. A dostať sa k pôde je peklo. Kedysi boli znášky aj v našej oblasti omnoho väčšie, ale to sa bavíme ešte o minulom režime a postrevolučnom čase. Počúvame: ,,Hej, aj môj dedko/otec včeláril, ja viem, čo to je. Pred 20 – 25, 30 rokmi.“ Nič nevie, podmienky sú dnes viac než diametrálne odlišné. Človek sa učí celý život, včelár niekoľkonásobne. Posledné roky sa menia, tak podmienky, ako aj okolnosti, že v dohľadnom čase, kto sa neprispôsobí, vypadne. Vzdelávanie je prvoradé, hneď za tým je píla. Kto nebude poriadne makať, skončí. Cez tak úzke sito bude ťažké sa dostať. Aj preto vedieme včelárske krúžky, aby sme pripravili nových včelárov na novú dobu.
Celé aktuálne vzdelávanie včelárov je jedna obrovská mozaika, nekončiace puzzle, kde postupne hľadáte a pridávate dieliky – nové poznatky a skúsenosti. Hľadáte ich, kde to len dnešná doba dovolí a povedzme si rovno, dnes sú možnosti neobmedzené. Existujú aj staršie spôsoby, ako ísť napríklad na nejaký kurz. Bol som napríklad na kurzoch apiterapie v zahraničí, povedzme, že jeden vyšiel pomaly na tisíc eur. Ponuka bola, objavil sa 1 záujemca na 199 hejterov. Čiže účastníkov pár, hejterov stovky. Dozvedel som sa dosť, aj keď by mnohí čakali omnoho viac, ale stálo to zato. Predstavte si, že uprostred vašej skladačky puzzle chýba dielik a nik navôkol ho nemá, ako veľmi je potom cenný? Aké úspešné je potom vaše puzzle?

Ako sa mechanicky čistia úle, to sa naučili účastníci včelárskeho krúžku. Foto: Archív MŠ

V súvislosti s medom je klasická otázka, ktorá však zaujíma všetkých – aký je rozdiel medzi medom od včelára a medom z obchodného reťazca? Ľudia stále pozerajú na cenu. V čom je teda základný rozdiel?

Tomu aspektu sa venujeme na našom blogu podrobnejšie. Med v Číne donedávna stál 7 eur. Do sveta sa ale vyváža tzv. medový základ za 1 euro, kde sa pridá pár kvapiek farbiva a arómy a hľa, máte niečo, čo od medu sotva rozpoznáte. Predo odporúčam med jedine priamo od včelára. Áno, aj medzi včelármi sa kvalita medu môže líšiť, no je to tisíckrát lepšia voľba ako supermarket. Ako si vhodne vybrať včelára? Existujú isté indície, ako rozpoznať kvalitu a dokonca aj primitívne falšovanie. Ale fejk, ktorý prúdi z Číny cez biele kone, nedokážu identifikovať ani najlepšie európske laboratóriá. A to až tak, že sa smejú z daných falšovateľov, že sú premotivovaní.

Veľmi ma zaujalo, ako sa venujete marketingu. Máte krásny web, robíte videá, máte výborne rozbehnuté sociálne siete. Je dôležité vo vašej oblasti venovať sa propagácii? Nezaberá vám to veľa času?

Áno, obzvlášť máme veľmi úspešnú stránku na sociálnej sieti. Ruka v ruke s tým ide obšírna propagácia včelárstva všeobecne. Na www.vceliaalchymia.sk máme blog s hromadou rôznych článkov. Sú nielen pre začínajúcich včelárov a laikov zaujímajúcich sa o včely a včelárstvo, ale aj pre širšie publikum. Nie sú tam len zaujímavosti ako napríklad, že med môžete mraziť a prečo, ale reálne info, ako to vo včelárskom svete beží, čo to všetko obnáša, koľko námahy a financií to spotrebúva. Napríklad aj to, čo všetko je za cenou medu, prečo majú včelári rôzne ceny, čo je kvalitný med. Marketing je alfou a omegou v našom prípade. Vybrali sme si totižto cestu kvality, čomu zodpovedajú aj ceny. Ak by sme si vybrali cestu kvantity s pochybnou kvalitou, ale príjemnými cenami, na marketingu by nezáležalo. Na počudovanie je to na Slovensku tak. Pozrite sa na obchodné reťazce, namiesto toho, aby tam človek kúpil 3 fľaše toho paškvilu (akože medu), by mal radšej zobrať 2 kg cukru a jeden skutočný med od včelára. Predávajú tam totižto bežne niečo, čo sa len volá med, ale s medom to nič nemá. No predaje majú obrovské.

Ktoré vaše produkty sú najpredávanejšie?

Ťažko vybrať nejaký najpredávanejší. Sú ,,stálice“, ktoré sú dostupné po väčšinu času ako propolisová tinktúra, propolisové masti, ale aj propolisové čípky, tinktúra z Víjačky voštinovej, mrazená perga a podobne. A potom sú také, ktoré sú v obmedzenom množstve, často dostupné len chvíľu, raz ročne, dokiaľ sa vypredajú. Ako propolisové maslo, propolisová čokoláda, trúdie mlieko, propolisová masť s aloe vera.
Ale môžeme povedať, že najviac ide veľké balenie klasického medu. Ten ide prioritne pre “adopcov” a na osobný odber, skončí sezóna a už ho niet. Špeciálnejšie medy v menších baleniach ako napríklad vŕbový, černicový, facéliový, medovicovo-kvetový, z poľnej čerešne (podľa toho, čo príroda v daný rok dala) ostávajú dostupné pre ostatných po sezóne. Všeobecne máme ale medov veľmi málo, znášky sú v našej oblasti úbohé.

Propolisové čípky, masti, tinktúra z Víjačky voštinovej, Viečkovica – to je len zlomok produktov, ktoré vyrába. Foto: Archív MŠ

Dá sa včelárstvom uživiť? Najmä v dnešnej dobe?

Povedzme si úprimne rovno – bolo to o prežívaní. Teda, ak to chcete robiť kvalitne a poctivo. Aj preto máme hromadu činností, aby sme to uhrali, inak by nebola šanca. O to náročnejšie je, že sme v úbohej znáškovej oblasti, proste robíme v konečnom dôsledku to isté, čo včelári v dobrých oblastiach, rozdiel je, že my máme medu minimum. O to to máme ťažšie. Problém je tiež, že sme v oblasti so slabou kúpnou silou. Obraz si môžete urobiť samy. Jeden včelár sa mi raz ,,pochválil“ – syn sa naučil pančovať med, odviezol to do Bratislavy, tam po ňom len fúklo.

Pandémia karty zamiešala, ale nakoľko sme vyvinuli mnoho úsilia, pokles zákazníkov nebol. Nenastal ale ani rast napriek všemožnému úsiliu, ktorý by sa isto prejavil, nebyť nedávneho stavu. Vojna, čo započala pred pár týždňami, presnejšie jej dôsledky, akcelerovali infláciu tak, že preniká skrz-naskrz všade. Vstupné náklady sa enormne navršujú aj nám, nemáme ani tušenia, čo s tým. A veľmi ma zaujíma, ako sa postavia k tomu iní včelári. Veštím skôr to, že ani nepôjdu tak ceny u včelárov hore, ako kvalita pôjde ,,dole vodou“.