Sudcovia sú pre NAKA priveľkým sústom. Ak má jeden z nich problém, ostatní ho bez váhania podržia

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

V kauze zaistenia spisu kajúcnikov na bratislavskom okresom súde III je vidieť, ako medzi sebou na verejnosti súperia dve zložky štátnej moci, výkonná – reprezentovaná políciou (NAKA) a súdna moc – reprezentovaná jednotlivými sudcami a pracovníčkou súdu.

Už v stredoveku sa spoločnosť delila na rôzne kasty, spoločenské vrstvy a v starovekom Ríme platil pre niektoré osoby takzvaný cenzus. Plnoprávni a poloprávni občania. V našej spoločnosti existuje v istých povolaniach, ako sú napríklad lekári, sudcovia, prokurátori alebo exekútori tzv. stavovská česť. A to je časť tejto kauzy, o ktorej sa v spoločnosti takpovediac nehovorí.

Pri tejto kauze je vidno, ako sudcovia držia spolu. Stačí, že jeden z nich má problém, pridajú sa mu na pomoc ďalší. Je to preto, lebo sudcovia ako istá spoločenská vrstva držia spolu.

Badateľné je to aj pri výkone lekárskeho povolania. Keď vznikne nejaké podozrenie napríklad zo zanedbania lekárskej starostlivosti, tak len veľmi ťažko sa dokážete dostať ku právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku. Je to preto, lebo lekár lekára takpovediac nepotopí. Vždy sa vyžiada znalecký posudok, ktorý vypracúva zase len ďalší lekár. A pri použití čarovnej formulky „lege artis“ je potom možné povedať, že to alebo ono pochybenie nevzniklo priamym zavinením lekára.

Pri sudcoch je zreteľne vidieť, ako okamžite reagujú na zásah polície v priestoroch súdu. Preto je to možno aj veľké sústo pre policajtov. Pritom v polícii kedysi takisto fungovala vzájomná súdržnosť, ale dnes to už neplatí. Policajti potápajú jeden druhého a takpovediac si snažia zachrániť vlastnú kožu už pri prvom probléme. Pri tejto kauze je navyše vidieť, ako rýchlo reagovala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá je navyše súčasťou výkonnej moci a nie súdnej, ako by to možno na prvý pohľad pre laika mohlo vyzerať.

Áno, mlčanlivosť a lojalita sú súčasťou principiálnej zložky povolaní, akými sú sudcovia, policajti a prokurátori, ale každý, kto zažil poľovačky alebo rôzne komisie, kde sú prísediaci prokurátori alebo sudcovia, tak vie, akú veľkú vážnosť požívajú tieto osoby aj v civilnom živote. Vyzerajú akoby boli nedotknuteľní.

V dnešnej dobe však výkon súdnej moci obdržal veľa trhlín. Sudcovia a ich kolegovia boli zatýkaní a bola to prevažne NAKA, ktorá realizovala väčšinu procesných úkonov. Je preto veľmi ťažké bojovať proti silnému protivníkovi, a to nielen z radov sudcovského stavu. Je vidno, že keď ide o komfortnú zónu (napríklad pri rušení pracoviska, pri medializácii), tak vedia „zabojovať“. Je aj jasne vidieť, že sa jedná o právne podkutých ľudí, ktorí svojou dlhoročnou sudcovskou praxou získali bohaté kontakty. Donedávna nebolo možné, ani len pomyslieť na to, že by bol niekto z nich podozrivý z trestnej činnosti.

Pri analýze Transparenty International zo dňa 28.3.2018 bolo zistené, že každý piaty sudca má v justícii príbuzného, každý štvrtý sudca má príbuzného pracujúceho na súde, alebo ministerstve. Jasné, môžeme si povedať, že kvôli príbuzenskému pomeru nie je možné niekoho diskriminovať pri výbere povolania. Zverejňovanie rozsudkov či otvorenie výberových konaní, ako aj reforma súdnictva – to všetko malo rodinkárstvu zamedziť. Konflikty záujmov a fungujúce rodokmene na súdoch ale k lepšiemu výkonu súdnej moci určite nepomôžu.

A tak je tomu podobne aj pri ostatných povolaniach, avšak s výnimkou, že jeden druhého tak neobhajujú, nesnažia sa pomáhať. U týchto osôb, je však možná obava, že dnes je to môj kolega a zajtra to môžem byť ja. Toto je vidno ako vedľajší produkt všetkých exponovaných káuz.

Bolo to práve na košickom Krajskom súde, kde sa SIS venovala prepojeniam a rodinným väzbám v súvislosti s funkciami na spomínanom súde. Celkom presne vtedy SIS poukázala na rodinu jedného vplyvného sudcu. V globále by takýto uhol pohľadu na celú justičnú kauzu nebol možný, ak by sa takto verejne a s takým odhodlaním sudcovský stav angažoval aj v prípadoch týrania žien, alebo trebárs pri starostlivosti o maloletých a pestúnskej starostlivosti. Tu je viditeľné veľmi slabé a časovo náročné rozhodovanie, pri ktorom sa už niekoľko rokov sudcovia odvolávajú na zlé zákony a byrokratickú mašinériu.

Autor je investigatívny novinár.