Lucia hľadá dobrovoľníkov na pomoc deťom, ktoré nemajú rodiny. “Každé má svoj batôžtek traumatických zážitkov,” vraví

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Najlepším dedičstvom, ktoré môže rodič dať svojim deťom, je niekoľko minút svojho času každý deň. Avšak nie každému dieťaťu bolo takéto šťastie dopriate. Vie to aj Lucia Kossárová, spoluzakladateľka programu BUDDY, ktorý hľadá dobrovoľníkov, aby každé dieťa malo aspoň jednu osobu, ktorej sa môže zdôveriť a tráviť s ňou čas.        

Lucia, ste spoluzakladateľkou programu BUDDY. Prezraďte nám o ňom viac…

V program BUDDY vytvárame neobyčajné priateľstvá medzi dospelými dobrovoľníkmi a deťmi, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách. S deťmi, ktoré vyrastajú v Centrách pre deti a rodiny, čo sú bývalé detské domovy. Hľadáme, školíme a staráme sa o dobrovoľníkov, aby boli pripravení dlhodobo podporovať deti a sprevádzať ich dospievaním na ceste k samostatnému životu. Podľa dohovoru OSN o právach dieťaťa má každé dieťa právo vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Avšak ešte takmer 3500 detí na Slovensku nevyrastá v rodinách, ale v Centrách, v skupine s ďalšími deťmi. Tieto deti majú mnohé traumatické zážitky zo svojich biologických rodín a ústavná starostlivosť im nedokáže dať to, čo potrebujú najviac – blízky vzťah s dospelým, ktorý by sa im nezištne a individuálne venoval. Veľa detí po odchode z Centra končí bez takejto podpory na okraji spoločnosti. Program BUDDY sa snaží deťom ponúknuť práve takýto vzťah s BUDDY dobrovoľníkom, ktorý je sám o sebe liečivý a základom pre napĺňanie ďalších potrieb dieťaťa.

Viem, že tomuto programu predchádzal jeden krásny príbeh…

Všetko sa začalo v roku 2006, keď si môj brat, Ladislav Kossár, kúpil náramok od detí z detského domova v jednom nákupnom centre. Dal im väčšiu sumu a oni ho z vďačnosti pozvali na návštevu. Keď prišiel, opýtal sa vychovávateľov, ako by im vedel pomôcť a ich odpoveď bola jednoduchá: pomôžte nám vyplniť voľný čas detí, ideálne mimo Centra. Takto sa začal písať BUDDY príbeh. Brat založil neziskovú organizáciu PROVIDA, ktorej prvou aktivitou bol letný tábor „4 Živly“ pre deti z viacerých centier zo Slovenska. Prizval ma a spolu s ďalšími dobrovoľníkmi sme s deťmi strávili týždeň v prírode, kde sme si uvedomili, že tieto deti najviac potrebujú individuálnu pozornosť a spravia všetko preto, aby si ju získali. Vedeli sme, že by v ideálnom svete mali byť v láskavých rodinách, ale nevedeli sme, ako a čo presne by sme im mali sprostredkovať ako doplnok do ich života v centrách, ktorý by mal pre ne najväčší prínos. Začali sme pre ne organizovať rôzne aktivity a doučovania ako dobrovoľníci. Mali sme teda veľkú vôľu pomáhať, ale nemali sme v tom momente dlhodobú stratégiu, ani koncept, ani plán udržateľnosti. Všetko financoval najprv môj brat a až neskôr sme začali získavať ďalšie zdroje.

Program BUDDY hľadá dobrovoľníkov, aby každé dieťa malo aspoň jednu osobu, ktorej sa môže zdôveriť. Foto: Archív LK

Čo znamená skratka BUDDY?

BUDDY reprezentuje hodnoty nášho programu, ktoré zdieľame a sú našou oporou pri napĺňaní našej vízie samostatnej budúcnosti detí, ktoré nevyrastajú so svojimi rodičmi. “B”  pre bezpečnosť, lebo každý z nás potrebuje mať pocit bezpečia. “U” reprezentuje úsmev a pozitívny prístup, keďže chceme, aby náš program prinášal deťom, dobrovoľníkom, podporovateľom či nášmu tímu radosť. “D” pre dôveru, lebo je kľúčová v každom vzťahu a k spolupráci. “D” ako múDrosť, lebo pracujeme s odborníkmi a profesionálne, ale zároveň veľmi citlivo. No a “Y” pre vYtrvalosť, lebo pri práci s deťmi s traumatickými zážitkami sú vytrvalosť, porozumenie a trpezlivosť kľúčové pre dlhodobý pozitívny vplyv na deti a spoločnosť.

Fungujete už niekoľko rokov, ako sa za tie roky vyvinul program BUDDY?

Odkedy sme začali robiť s deťmi z centier, program sa neustále vyvíjal a vývoj bol motivovaný našim „hladom“ po čo najlepšom udržateľnom riešení s reálnym dopadom na životy detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách. Ako som spomínala, najprv sme robili priamo s deťmi a organizovali pre ne rôzne zážitkové aktivity s cieľom rozvíjať ich zručnosti, ktoré sú potrebné pre samostatný život. Avšak prišli sme na to, že každé dieťa ma svoj „batôžtek“ traumatických zážitkov a potrebuje individuálny a dlhodobý prístup. Niekoho, kto ho bude dlhodobo sprevádzať výzvami v škole, prvými láskami, rodinnými či zdravotnými ťažkosťami, dospievaním. S bratom sme sa rozprávali a uvedomili si, že nikto z nás to v živote nedá sám – bez rodiny, priateľov či známych. No a skupinový prístup zameraný na zručnosti a kompetencie mal krátkodobý dopad. Videli sme, že mladý človek sa síce naučil ako získať prácu, ale o pár týždňov o ňu prišiel, lebo v kontexte jeho tráum z detstva sa nevedel vysporiadať s konfliktom so šéfom alebo pokarhaním za neskorý príchod do práce. Jeho riešenie bolo nevrátiť sa nasledujúci deň do práce. Na týchto príkladoch sme videli, že deti potrebujú niekoho, kto im bude zdravým vzorom, kto ich bezpodmienečne prijme a vypočuje, poskytne svoj čas a oporu a zároveň bude rozvíjať ich potenciál. Niekto, kto má zdravé sociálne zázemie. Práve cez takýto dôverný, láskavý, nezištný vzťah s dospelým mimo centra sa dieťa učí opäť dôverovať sebe a iným dospelým vo svojom okolí. Bez takejto dôvery je zaradenie sa do spoločnosti veľmi náročné.

Lucia a Ladislav založili program BUDDY. Foto: Archív LK
Súrodenci Lucia a Ladislav založili program BUDDY. Foto: Archív LK

Takže najväčšia zmena prišla okolo roku 2015, keď sme prestali robiť priamo s deťmi a našim nástrojom zmeny sa stali dobrovoľníci, aby každé jedno dieťa malo „svojho dobroša“, ktorý je len jeho, len pre jeho veci. Tento individuálny prístup a bezpodmienečné prijatie je pre deti veľmi dôležitý, a to špeciálne pre deti, ktoré vyrastajú v skupinovej starostlivosti. Dnes do programu zapájame už len deti vo veku 12 až 16 rokov, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zostanú až do osemnástky v centrách. Mladšie deti majú ešte šancu byť umiestnené do rodinného prostredia a zároveň môže byť pre ne náročnejšie porozumieť role BUDDY dobrovoľníka v ich živote, že si ich nezoberie domov. Zo skúseností sme tiež videli, že mladí dospelí nad 16 rokov si často do odchodu z centra nestihnú s BUDDY dobrovoľníkom vytvoriť dôverný vzťah, čo veľmi komplikuje ich kontakt a vzťah po odchode z centra. Preto ich už nezvykneme zapájať do nášho dlhodobého programu, aj keď určite je pre ne naďalej vhodný iný typ kratšie trvajúcich mentoringových programov.

Program BUDDY hľadá dobrovoľníkov, aby každé dieťa malo aspoň jednu osobu, ktorej sa môže zdôveriť alebo jej dôverovať. Ako a kto sa môže stať takýmto dobrovoľníkom? Aké vlastnosti musia mať? Musia podstúpiť nejaké školenia?

BUDDY dobrovoľník je zrelý, dospelý človek, ktorý musí byť pre dieťa bezpečný a schopný ho prijímať také, aké v skutočnosti je. Musí byť v živote zastabilizovaný a napriek jeho vlastným osobným výzvam mať schopnosť byť dlhodobo stabilnou súčasťou života dieťaťa. Hľadáme preto ľudí, ktorí sú schopní dlhodobého záväzku, majú schopnosť vybudovať si dôveru a vzťah s dieťaťom a vedia porozumieť životnej situácii iných ľudí. Zároveň musia byť flexibilní, chcieť pracovať na rozvoji seba a iných, vedieť reflektovať na svoje myšlienky, konanie či emócie. Je kľúčové, aby boli zodpovední, angažovaní, akceptovali pravidlá programu a ich hodnoty boli v súlade s hodnotami programu BUDDY. Náš výberový proces trvá približne 3 mesiace a má viac kôl (prihláška, zoznamka s programom, individuálny pohovor, skupinový pohovor, výpis z registra trestov, psychodiagnostika a odporúčania). Tento dlhší výberový proces slúži aj nám, aj uchádzačom. My si potrebujeme overiť motiváciu a predpoklady uchádzača pre takýto dlhodobý typ dobrovoľníctva a, samozrejme, aj uchádzači sa takto vedia uistiť, že program BUDDY je práve to, čo v živote hľadajú. Samozrejme, počas výberu a trvania ich vzťahu s dieťaťom sú im neustále k dispozícii naši koordinátori – psychológovia, ale aj rôzne školenia zamerané na potreby dieťaťa a dobrovoľníka.

Cieľom programu je práve to, aby dobrovoľník integroval dieťa do svojho života mimo brán centra a aby dieťa zažívalo čo najviac reálnych životných situácií. Foto: Archív LK

Koľko pracovníkov sa podieľa na tomto programe?

Je nás približne pätnásť. BUDDY zlučuje princípy neziskového sektora a to najlepšie z oblasti biznisu a vedy. Máme odborníkov z oblasti psychológie, terapie, vedy, marketingu, financií a sociálnych pracovníkov.

Kde prebiehajú stretnutia dobrovoľníka a dieťaťa? Ako sa spoznajú?

Zoznámia sa v centre, ale čo najskôr, ako je to možné, prebiehajú ich stretnutia a aktivity mimo centra. Cieľom programu je práve to, aby dobrovoľník integroval dieťa do svojho života mimo brán centra a aby dieťa zažívalo čo najviac reálnych životných situácií. Deti potrebujú vidieť, ako žije dobrovoľník, aké má vzťahy, pracovné návyky, ako míňa peniaze, ako sa zabáva. Proste všetko to, čo si deti v rodinách odsledujú od rodičov. Je dôležite si uvedomiť, že v centrách, kde vyrastajú, sú spolu s mnohými ďalšími deťmi a sledujú dospelých pracovníkov, ktorí tam denne prichádzajú do práce. Porovnala by som to asi k tomu, že sú stále akoby v školskom prostredí.

Ako na tento program či dobrovoľníkov reagujú deti?

Veľmi pozitívne. Pravidelne ročne zbierame od detí spätnú väzbu s cieľom sledovať vývoj kvality ich vzťahu, ale aj dopad na ich život odkedy majú BUDDY dobrovoľníka. Ich odpovede a prínos pre ne by sa dali zhrnúť do niekoľkých veľkých oblastí. Deti hovoria, že BUDDY dobrovoľník je pre nich opora v živote. Taktiež získali pomoc s rôznymi osobnými výzvami, so školou, nájdením bývania či práce. Zlepšilo sa im správanie a vzrástlo ich sebavedomie. Veľa z nich získalo iný pohľad na životné situácie a BUDDY dobrovoľník sa pre niektoré stal blízkou osobou, dokonca až rodinou. V roku 2019 napríklad 85 % opýtaných detí povedalo, že dobrovoľník ich počúva viac ako ostatní dospelí a 95 % povedalo, že ich dobrovoľník robí šťastným. A v roku 2020 až 100 % opýtaných detí povedalo, že sa na svojho dobrovoľníka môžu vždy spoľahnúť. Z týchto odpovedí máme obrovskú radosť.

BUDDY dobrovoľník musí prijímať dieťa také, aké je a pristupovať k nemu pozitívne a empaticky. Foto: Archív LK

Pokým si dobrovoľník získa dôveru dieťaťa, vyžaduje si to asi istý čas… Aký volíte prístup?

Áno, môže to byť pár mesiacov, ale aj pár rokov, keďže tieto deti v dôsledku ich traumatických zážitkov prestali dôverovať dospelým. Preto je na prvom mieste dlhodobý záväzok od dobrovoľníka – minimálne tri roky, ale ideálne až do osamostatnenia dieťaťa a nejakým spôsobom kontakt na celý život. Vyžaduje si to trpezlivý prístup, kde sa dobrovoľník neustále vylaďuje na potreby dieťaťa. BUDDY dobrovoľník musí prijímať dieťa také, aké je a pristupovať k nemu pozitívne a empaticky. Zároveň je potrebné, aby dobrovoľník pracoval s vlastnými emóciami, hranicami, hodnotami a predsudkami a neustále na ne spolu s našim koordinátorom (psychológom) reflektoval. Takže vyžadujeme vysokú úroveň sebareflexie a práce s vlastným prežívaním. Dobrovoľník musí byť flexibilný a pristupovať k dieťaťu partnersky, nebyť prekvapený rôznymi zmenami zo strany dieťaťa, ktoré sú často spôsobené náročnými situáciami, ktorými si dieťa prešlo. A, samozrejme, musí byť pre dieťa inšpiráciou, ponúkať mu rôzne radostné či prospešné zážitky, ktoré rozvíjajú jeho potenciál. No a riadiť sa našimi pravidlami, ktoré sme zaviedli, aby dieťaťu nebolo opäť ublížené. Za „odmenu“ sa mení aj život našich dobrovoľníkov – spoznajú skvelé deti a mladých dospelých, od ktorých sa aj oni veľa naučia. Z pravidelných ročných dotazníkov počujeme od dobrovoľníkov, že sa stali ešte empatickejšími, pokornejšími a trpezlivejšími. Zároveň mali neskutočne veľa príležitostí na osobný rast a veľkú radosť z pomáhania.

S akými trápeniami či životnými problémami sa deti dobrovoľníkom najčastejšie zdôverujú?

Je to naozaj rôzne. Sú to „štandardné“ problémy dospievajúcich detí ako lásky, vzťahy s ich rovesníkmi, ako sa cítia, čo im ide, nejde, čo by chceli. Hovoria im aj o svojich rodinách. Závisí to od dieťaťa, jeho histórie a do akej miery dôveruje svojmu dobrovoľníkovi. Deti hľadajú v BUDDY vzťahu najmä príjemne strávený čas a zábavu. Dobrovoľníci by zase chceli vidieť, aby sa dieťa malo lepšie, aby sa mu viac darilo v tom, čo by chcelo, aby bolo spokojnejšie. Už to, že sa dieťa začne svojmu dobrovoľníkovi zdôverovať a zdieľať čokoľvek, je obrovským prejavom dôvery.

V čom všetkom im dobrovoľníci pomáhajú?

Naozaj skoro so všetkým, podľa toho, čo dané dieťa práve potrebuje, keďže potreby detí sa neustále menia. Napríklad im pomáhajú so zmenou v správaní – niektoré sú hanblivé, niektoré výbušné. Taktiež veľmi často s finančnou gramotnosťou, školou, vzťahmi, schopnosťou ovládať svoje emócie, zvládaním strachu, závislosťami, zdravím, výdržou, ako byť zodpovednejšími, naivitou, sústredením, odchodom z centra, nájdením bývania a práce. No a ako to aj dobrovoľníci povedali v našom prieskume, tieto deti najviac potrebujú pozornosť, lásku, prijatie, porozumenie, záujem, bezpečie, istotu, stabilitu a predvídateľnosť, pokoj a byť vypočuté. Toto je to najdôležitejšie, čo im dobrovoľník môže poskytnúť, aby sa dieťa vysporiadalo s ostatnými výzvami. Byť tam pre ne bezpodmienečne.

Je niečo, čo by ste si pre tieto deti želali, alebo by ste im ešte v niečom chceli pomôcť?

Určite to, aby bola k dispozícii väčšia pomoc pre rodičov v núdzi a aby nemuseli byť ich deti odobraté. Ak to nejde, tak určite to, aby sa ideálne dostali do inej, láskavej náhradnej rodiny, čiže aby sa viac rodín zaujímalo o prijatie dieťaťa do náhradnej starostlivosti. A keď ani to nejde, tak aby čo najviac detí, ktoré vyrastajú v centrách, teda v skupinovej starostlivosti, našli svoju dôvernú osobu, či už v pracovníkovi centra, v BUDDY dobrovoľníkovi alebo inej osobe, ktorá im bude oporou a ktorá ich bude sprevádzať životom. Aby sa nikdy necítili tak, že sú na veci sami a vedeli, že sa majú na koho obrátiť. Aby mali niekoho, kto ich prijíma také, aké sú. Každé jedno dieťa je skvelé a jedinečné a všetky deti bez ohľadu na ich štartovaciu čiaru by mali mať takúto oporu v dospelej osobe.