Dnes má meniny: Marek
Hovorí sa, že keby sme skúmali ľudské srdce, s prekvapením by sme v jeho najtajnejšej hĺbke našli tiché očakávania lásky. Očakávanie môže byť odmietané, zavrhované, no takmer vždy je prítomné, ale ak sa oslobodíme od očakávaní, vrátime sa sami k sebe. S Katarínou Havlíkovou lifebalance a NLP Master koučkou sme sa porozprávali nielen o tom, ako sa zbaviť očakávaní, prečo ich máme, kde vznikajú, ale aj o jej projekte Od Popolušky po Kráľovnú.
Katka, čomu sa venujete?
Som NLP Master koučka, lifebalance koučka, ale predovšetkým, žena a mama dvoch detí. Venujem sa individuálnej práci s klientami, ale aj organizovaniu transformačných workshopov a kurzov pre dospelých. Vytvorila som individuálny transformačný mentoringovo – koučingový program, ktorý rešpektuje ľudskú bytosť ako celok. Sme jedineční a všetko v našom živote má svoju príčinu a následok. Všetko so všetkým súvisí. Ak mám nevyriešenú traumu, pocity viny či krivdy z minulosti, tak sa mi to zrkadlí v dnešnom živote. Často si to už ani nepamätáme. Mnohé si náš mozog dokonca dobre ukryl aj pred nami, aby sme netrpeli. A my paradoxne trpíme, ale už ani nevieme prečo. Práve vďaka tomuto programu pomáham “upratať” ľuďom cestu životom. Už od narodenia sa formujeme a “zbierame si” rôzne programy, presvedčenia, traumy či viny, ktoré nám v dospelosti môžu veľmi výrazne ovplyvniť kvalitu života, dokonca i nášho zdravia. Často dokonca nežijeme seba, svoje talenty, túžby a sny, ale žijeme život, ktorý si pre nás naplánovali rodičia, partneri, spoločnosť, okolnosti. Napĺňame očakávania spoločnosti. Sme akoby v zajatí vlastnej minulosti a nevieme sa pohnúť vpred. Tam je potreba dať do poriadku minulosť, postaviť sa pevne do prítomnosti, a tak tvoriť svoju vysnívanú budúcnosť.
Katka, ste autorkou projektu Od Popolušky po Kráľovnú. Ako vznikol tento projekt?
Bola to moja vlastná cesta od ženy alebo skôr dievčaťa – rozmaznanej pyšnej princeznej, ktorá dostávala príučky od života, až po ženu – Kráľovnú svojho života, ktorou som dnes. Sama som často prežívala trápenia vyplývajúce z nízkej sebahodnoty, ktoré sa mi zrkadlili vo vzťahoch. Nechápala som, čo robím zle a vinu som vždy hľadala tam vonku. On je taký, či onaký, on mi spravil to, či ono, ja sa snažím a on si ma nevšíma, klame mi… atď. Mnohé dámy, ale aj páni to pravdepodobne poznajú. Možno mnohí zažili aj neveru. Nuž, keď som sa aj ja sama stala “obeťou” ghostingu (partner ma odstrihol zo dňa na deň bez vysvetlenia a už som ho nikdy nevidela) a takmer sa mi z toho zrútil “svet”, pochopila som, že potrebujem niečo zmeniť.
Vtedy som aj ja vyhľadala vzťahovú koučku a zrazu mi to celé dalo zmysel. Všetky tie problémy vo vzťahoch, rozvod, klamstvá, nevera, až po ghosting mi zrazu dávali zmysel. Pochopila som, prečo sa mi to dialo a vedela som, že toto je to, čo potrebujem povedať do sveta, že to potrebujem učiť ďalej, že tento príbeh môže byť nápomocný na ceste životom pre mnohých ľudí, predovšetkým pre ženy. A tak vznikol projekt od Popolušky po Kráľovnú.
Čo sa ženy v tomto projekte naučia?
Fandia a sledujú nás aj muži. Podstata sa týka aj ich. Ale v skupine na sociálnej sieti alebo na workshopy chodia prevažne ženy. Učím ich, že všetko, čo sa im v živote deje, je odrazom, zrkadlom ich vnútorného sveta. Ich správania sa samej k sebe. Funguje to tak, že ak si Ty sama nevšímaš seba, dlhodobo potláčaš vlastné pocity, tak veľmi pravdepodobne Ti presne to isté robí Tvoj partner, prípadne sa ti to zrkadlí v práci, Ty si neceníš seba, nepoznáš svoju hodnotu, nevidíš svoju kvalitu, tak Ťa/to nevidí ani Tvoj šéf. Možno Ťa ignoruje, zvýšenie platu je v nedohľadne. Ak Ty samú seba a svoje pocity neberieš vážne, zrkadlí to Tvoj vzťah, možno i rodičia, a napriek tomu, že si dospelá, neberú Ťa vážne. Skrátka, svet vonku, Ti ukazuje tvoj svet vo vnútri. Tvoje správanie samej voči sebe. Nuž, o tom je nesmierne dôležité hovoriť nahlas, no zároveň aj ukázať spôsob, ako to v sebe zmeniť. Uvedomiť si, že svoje šťastie, spokojnosť či kvalitu života, máme iba vo svojich rukách. Je to naozaj zásadné na ceste k prevzatiu zodpovednosti a tvoreniu si života po akom túžime. Nikdy sa nezmení nič tam vonku, pokiaľ sa to najskôr nezmení v našom vnútri.
Na workshopoch ženy učím a ukazujem im, kde sa ukrýva naša vnútornú sila, energia, ženskosť, v čom spočívajú problémy vo vzťahoch, živote, so zdravím. Často si totiž nepochopením samej seba a potláčaním emócií alebo častí svojho tela, ktoré sa nám nepáčia, alebo svojej emocionality, ktorú nechápeme a nevieme s ňou “pracovať”, dokážeme spôsobiť aj zdravotné problémy.
Aké zdravotné problémy si môžeme spôsobiť?
Som presvedčená, že všetky. S čím sa najčastejšie stretávam ja, sú prsia, maternica, vaječníky, problémy s otehotnením, alergie, tráviace ťažkosti, únava, úzkosti, depresie, dokonca i rakovina či kardiovaskulárne ťažkosti. Potlačené emócie majú obrovskú moc a dokážu v našom živote narobiť veľkú šarapatu. Práca s hlavou často nie je iba o zmene mentálneho nastavenia, ale odrazí sa na celkovom aj zdravotnom stave človeka.
Poďme teda k tým očakávaniam. Ako sa naučiť neočakávať?
Ak pochopíme princíp tvorenia svojho života, tak zistíme, že očakávania sú forma závislosti. Znamená to, že odovzdávame niekomu či niečomu tam vonku nad sebou moc. Spoliehame sa, že ak sa niekto iný bude správať či konať tak, ako si to my predstavujeme, tak budeme šťastní a spokojní. Ale ak sa to nedeje podľa našich predstáv, sme nešťastní alebo nespokojní. Tento spôsob uvažovania je však veľmi riskantný. Nechávame tak svoje šťastie a spokojnosť v rukách kohokoľvek či čohokoľvek tam vonku. Svet ale nevznikol na to, aby nás robil šťastnými. Na to sa však na túto Zem nenarodil ani náš partner, dokonca ani rodič, aby nás robili šťastnými. Ak pochopíme, že my sme jediní, ktorí máme moc vo svojich rukách, tak zmiznú očakávania.
Odkiaľ vzniklo očakávanie?
Vzniká už pri narodení, už vtedy máme očakávania. Očakávame, že keď zaplačeme, dostaneme napapať, teplo, prebaliť. Niekto príde a uspokojí moju potrebu, zabezpečí pocit pohodlia. Už bábo komunikuje svoje potreby. A, samozrejme, vtedy je závislé od “vonkajšieho zdroja” – zvyčajne od mamy. Tá uspokojí jeho potreby. To sa však už v dospelosti nedeje, naše potreby nám už nenapĺňajú rodičia a my vstupujeme do partnerských vzťahov, do ktorých si tieto očakávania prenášame. No partner nie je náš rodič a nie je povinný napĺňať naše potreby a očakávania, ale my máme pocit, že by to tak malo byť, mal by ich napĺňať on – “vonkajší zdroj”. Sme na to zvyknutí. Ak sme mali šťastie, tak sme od rodičov dostávali pozornosť, starostlivosť, zabezpečenie, lásku, jedlo, a to isté očakávame, že nám bude napĺňať partner. Neprevezmeme za napĺňanie svojich potrieb zodpovednosť a očakávame. Ak sme však nemali to šťastie a rodičia nám nedávali lásku, pozornosť, možno ani starostlivosť, prípadne to podmieňovali tým, že si to potrebujeme zaslúžiť poslušnosťou alebo dobrými známkami v škole, tak nás formovali tak, že sme v dospelosti presvedčení, že si to všetko potrebujeme vybojovať, že musíme v práci drieť, aby sme boli ocenení, že za lásku sa bojuje, že láska bolí, že byť na prvom mieste je sebecké. Najskôr treba naplniť potreby druhých a až potom seba. Máme pocit, že život je ťažký. Formuje to naše správanie, sme nešťastní a my netušíme, čo s tým.
Naučiť sa neočakávať je naozaj umenie. Ako dlho trvá proces naučiť sa dávať a nič neočakávať?
Akonáhle prevezmeme zodpovednosť za seba a napĺňanie vlastných potrieb, zmeníme spôsob správania sa k sebe, zbavíme sa neužitočných starých presvedčení získaných z rodiny. Jedine tak sa staneme ľuďmi, ktorí dávajú radi sebe aj druhým a nečakajú za to nič. Robia to, lebo im to robí radosť, “neobchodujú”. Lebo keď niečo dávame a očakávame, že za to niečo dostaneme naspäť, je to obchod, nie dávanie. Často to zvykneme robiť – aj ja sama som to tak mala, že som rozdávala, napĺňala niekoho potreby na úkor seba, len aby som bola ľúbená alebo aby ma partner pochválil, aby ma ocenil. Ja sama som to však nerobila. Nemala som sa rada, necenila sa, a tak som si to vlastne “kupovala” tak, že som mu chcela čo najviac vo všetkom vyhovieť. Nežila som seba.
Aký volíte prístup pri tomto procese?
Ideme úplne do hĺbky. Hovorím tomu až na kosť. Ak pracujem s klientom individuálne, prechádza si špeciálnym terapeutickým monitoringovo – koučingovým programom, ktorý trvá 8 až 10 týždňov. Po ňom už nič nebude také, aké pred tým. Tam odhalíme a transformujeme pomocou techník neurolingvistického programovania neužitočné programy z detstva, viny, krivdy či traumy. Vysvetlím im, akým spôsobom a prečo sa formujeme, prejdeme si nastavenia a roly, ktoré v živote máme, ako sa s nimi stotožňujeme, naučím ich spôsob a techniky držania hraníc. Skrátka, prejdeme si všetky oblasti cez rodinu, partnerov, zdravie až po pracovný či ľudský potenciál. Každý človek je jedinečný, avšak sú určité opakujúce sa vzorce, ktoré som počas mojej praxe navnímala. Tieto vzorce si prechádzame (s klientkami) na workshopoch. Tam sa skutočne mnohé z nich nájdu a potom často pokračujú v spolupráci individuálne. Rada by som pozvala dámy, ktoré túžia spoznať bližšie samé seba, rozvinúť svoju ženskosť a túžia žiť kvalitnejšie vzťahy či zvýšiť svoju sebahodnotu, sebaúctu a sebalásku, aby sa prišli naučiť ako na to. Workshop nás čaká 11.4.2022 v Prahe a v Bratislave zase 23.4.2022, ste vítané.
Cesta sebavzdelávania a práce na sebe je vlastne misia. Ak prevezmeme za seba a svoje šťastie zodpovednosť, budeme žiť my – ženy krajšie a spokojnejšie životy. Tým pádom sa stávame príťažlivejšie, dokonca motivujeme mužov, aby na sebe pracovali aj oni. Nehovoriac o tom, že práve žena je tá, ktorá vo vzťahu nastavuje náladu. Šťastná žena, šťastná celá rodina.