Vstúpi Rakúsko do NATO? Odpoveď je jasná a dôvody tiež

Viedeň. Zdroj FOTO: pixabay.com

Už na začiatku tejto otázky na ňu odpoviem: Nie! Prečo? Pozrime sa na to z pohľadu NATO. Západ po odchode sovietskych vojsk z Rakúska po dobytí Viedne tejto krajine zaručoval “slobodu” a demokraciu. Podmienkou odchodu víťazných Sovietov bola mantra neutrality. Rakúsko túto podmienku inak nikdy nespĺňalo.

Nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa napr. z bývalého ľudovodemokratického Československa
dostali po roku 1968 na vysnívaný Západ, prekročili (často cez bývalú Juhosláviu) práve Rakúsko.

Rakúsko nikdy nebolo fakticky neutrálne, bol to kapitalistický a politicky antikomunistický štát. Ak sa niekto domnieva, že tomu tak nebolo, nech si radšej prečíta rozprávku o Snehulienke alebo nejakú inú. Vrelo odporúčam Andersena alebo Dobšinského.

Rakúska neutralita

Rakúsko sa k neutralite zaviazalo v roku 1955 Štátnou zmluvou, potom definitívne odišli spojenecké vojská z jeho územia. Bola to podmienka. Rakúsko ostane mimo “blokov”. Odvtedy je, pravda, Rakúsko neutrálne. Lenže každý, kto mal ešte za “socíku” niekde na južnej Morave alebo západnom Slovensku možnosť “kukať” na “viedenskú” televíziu, mohol vidieť, že neutralita vyzerá celkom inak. Áno, Rakúsko nepatrilo do NATO, ale bola to krajina s trhovou ekonomikou, so zdravou nezamestnanosťou, solídnym zdravotným zabezpečením a slobodou pohybu. A nebol to iba lesk Mariahilferstrasse s peknými autami vo výkladoch.

A drsne sa tam v parlamente hádali, od neomarxistov až po neofašistov. Tieto dve “zvieratká” v politickej aréne zákony tolerovali. Rakúsko je totiž od pádu Tretej ríše demokratickým štátom.

Bol tu však rozdiel. Nielen preto, že jeden kilometer na juh od Mikulova bol ten vzduch akosi čistejší, voda priezračnejšia, ale (verte či nie) aj tá tráva bola akoby zelenšia. Pre našincov to tak
aspoň vyzeralo. Samozrejme, státisíce Rakúšanov, ktorým sa podarilo zdolať Rakúšanmi elektrinou nabité drôty na hraniciach s Československom alebo Maďarskom (do Švajčiarska alebo Bavorska Rakúšania zo zvláštneho dôvodu až tak veľmi neutekali), by rozprávali iný príbeh. Plný smútku a beznádeje. Vyhnal ich kapitalizmus. Alebo to bolo inak a Slováci utekali východným smerom? Veru neviem.

Pozlátko Fínska a Švédska pre Rakúsko

Roky som počúval na rôznych fórach v našej “mini Európe” (myslím teraz tú “strednú”) výroky za a proti: Má Rakúsko vstúpiť do NATO? Alebo nie? Tisícky vyhlásení za aj proti. Zväčša som podporoval tých „za“. Dnes už tá moja podpora “pozitivistom” výrazne ochabla. Znie to
protizmyselne, ale Rakúsko nesusedí s Ukrajinou alebo Poľskom. Je to skrachovaná monarchia bez mora, suchozemský štát a nehrozí mu to, čo Fínsku alebo Švédsku. Kedysi, keď bývalý americký prezident a idol amerických feministiek Bill Clinton navštívil Švédsko, venoval sa
v jednom zo svojich veľkozubých a širokoúsmevných prejavov aj švédskej neutralite s poznámkou, že “Švédsko bolo vždy “tacit member of NATO”. Takže, akoby potichu, tí “Švédi” k Západu vždy patrili, aj keď k tomuto spolku nikdy formálne neprináležali. Dnes vidia, že do NATO musia vstúpiť, ak nechcú riskovať svoju suverenitu. Rakúsko má zatiaľ čas na to, aby sa stalo súčasťou NATO. Držme mu palce, aby sa nezobudili až po tom, keď budú ruské drony ticho pískať nad Fínskym zálivom.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik