Ako reálni ruskí fašisti denacifikujú efemérny ukrajinský neonacizmus

Opätovný útok na Ľvov prebehol minulý týždeň. Zdroj FOTO: Telegram

Pojmy ako fašizmus, nacizmus a komunizmus patria k štandardným označeniam nepriateľov a nie celkom právom sa všetkým trom ušiel názov totalita, teoreticky „totalitarianizmus“. Dnes chronicky rozpínavé Rusko, z dnešného meradla tradične fašistické a nacistické, brutálne útočí na mnohonásobne menšiu krajinu a dáva jej nálepku „nacistická“. To sú ale paradoxy!

V jednotkách nacistického wehrmachtu slúžilo podľa plejády sovietsko-ruských autorov (nie iba V. Suvorova alebo bratov Medvedevovcov) vyše jedného milióna Rusov, poprípade iných príslušníkov ZSSR, mnohí z nich aj v odnoži organizácie SS, totiž vo Waffen SS. Bojovali v nacistických ozbrojených zložkách proti bývalým bratom, tiež tzv. totalitčíkom. Príspevok nemeckých bojovníkov proti „vlastným“, mám na mysli nemeckých vojakov slúžiacich v Červenej armáde, bol zanedbateľný, ale logický. Obe ideológie vyrástli na podhubí nie vylepšeného, ale totálneho prebudovania sveta.

O totalitných spoločnostiach sa toho napísalo veľa, ale hádzať nacizmus, komunizmus a fašizmus do jedného vreca je prinajmenšom zvláštne. Fašizmus, ako ho historicky poznáme v Európe z Talianska, Španielska, Rumunska, Slovenska a iných, predstavoval tvrdú a neľútostnú diktatúru, opovrhovanie ľudskými právami, monolitickú nadvládu jednej strany a absolutisticky konajúceho vodcu, obklopeného generálmi a svojskými poradcami. Nacizmus a komunizmus sa od fašistických režimov odlišujú tým, že sa vrhli do úsilia zmazať dejiny, vygenerovať namiesto nich legendu o vývoji a konci tradície, postavili na pranier nielen klasické náboženstvá a kultúry, ale začali konštruovať prototyp nového superčloveka. Zvrhlosť a márnosť nad márnosť! Dnešný imperiálny a na neúspech odsúdený ruský pokus vrátiť sa do dejín je len akýmsi mixom nacizmu a komunizmu.

Chce Rusko Ukrajinu dekomunizovať alebo denacifikovať?

Len trochu nám napovie vlna nacionalizmu, veľkoruského šovinizmu a lingvistického imperializmu. Ak chce Rusko denacifikovať Ukrajinu, vytĺka len klin klinom a terminológia boja proti Ukrajincom by bola zábavná, ak by sa nediala.

Pred niekoľkými dňami vydaný dokument nemeckého BND (Bundesnachrichtendienst – Spolková informačná služba) uvádza, že súčasťou ruských inváznych síl sú dve vychýrené “fašistické” skupiny. Dokument je údajne dôverný, ale až tak dôverný asi nebol, keď sa k nemu dostal aj spravodajský časopis Der Spiegel.

Prvou z týchto skupín je ruská Cárska légia (Имперский легион), čo je výrastok obludného Ruského imperiálneho hnutia (Русское имперское движение). Ako vidno z ruských názvov, „cárskij“ a „imperiálny“ tu môžu tvoriť dojemné synonymá. Ideológiou sú ultranacionalizmus, monarchizmus, vodcovstvo, ultrapravicový smer. To „pravičiarstvo“ môže byť kľudne a tiež dojemne označené ako “ľavičiarstvo“, dnešný rozdiel je zhruba podobný ako medzi nacizmom a komunizmom. Nemusí ísť o identitu, ale analógia je zvodná.

Ruská Cárska légia sa aktívne podieľala na obsadení Krymu už v roku 2014, tam však ešte nemusela bojovať. Dnes na zvyšnej Ukrajine už bojuje a jej členovia umierajú. Podobne ako kedysi na východe Ukrajiny príslušníci ukrajinského Pravého sektora zloženého z neskúsených, ale Ukrajine fanaticky oddaných mladíkov. Vôbec nie je paradoxné, že ruskí a ukrajinskí „pravičiari“ sa nachádzajú na opačných barikádach.

Druhá ozbrojená skupina je menej známa a nezakryto propaguje rusifikáciu Ukrajincov, zatiaľ iba v obsadených oblastiach Luhanska a Donecka. Nazývajú sa „Ruské bunky“ (Русские ячейки), no hovoria si aj jednoducho „Ruština“. Ich činnosť sa tak trochu podobá na vyčíňanie ich niekdajších nemeckých bratov zo zásahových jednotiek (Einsatzgruppen) na Ukrajine v čase Druhej svetovej vojny. Zatiaľ sa však neuchyľujú ku kolektívnej vine, stačí im poruštenie Ukrajincov. Ibaže v zákulisí sa skrýva oficiálne zaznamenaný a nesmrteľný výrok idolu „Ruštiny“, pologramotného Rusa J. V. Stalina: „Ak by som chcel stíhať kolaborantov s Nemcami, musel by som potrestať celý ukrajinský národ.“

Je sympatické, že Stalin priznal Ukrajincom status etnického národa, ale je zvláštne, že nepomyslel na to, že by sám seba za kolaboráciu s nacistami potrestal.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik