Dnes má meniny: Jaroslav
Topánky, ktoré Peťa vyrába, vznikli a boli inšpirované jej pôvodnými istanbulskými topánkami. „Vydržia vám v závislosti od toho, koľko ich človek nosí, ale čo je na nich najlepšie je, že sú celé opraviteľné,“ nadšene objasňuje Peťa. „Sú nadizajnované ako skladačka, čiže sú veľmi ľahko rozobrateľné a každá časť na nich je veľmi ľahko vymeniteľná. A na to som veľmi hrdá,“ priznáva. Týmto spôsobom ich môžete nosiť aj celý život a časti, ktoré sa postupne opotrebujú, môžete jednoducho vymieňať.
Čo v dnešnej konzumnej dobe plnej nepreberného množstva značiek, trendov a tovarov láka ľudí k samovýrobe topánok? „Ja si to vysvetľujem tak, že manuálna práca s materiálom je nesmierne upokojujúca a svojím spôsobom aj liečivá. Človek sa musí sústrediť len na ten materiál, vďaka koncentrácii vypne hlavu a nemyslí na starosti. Je to druh meditácie,“ uvažuje Petra. Satisfakciou je samozrejme viditeľný a hmatateľný výsledok celej práce. Aj ju samotnú stále fascinuje proces, kedy z 2D hrubého materiálu vzniká 3D vec, do ktorej si navyše môže obuť nohy.
Petina ponuka topánok okamžite očarí návštevníka pestrou farebnosťou. Tá je však výsledkom dopytu jej zákazníkov. Zatiaľ čo ona sa zaujíma predovšetkým o tvary a strihy, pre ľudí je veľmi dôležité – mať červené alebo tyrkysové topánky. „Ľudia si žiadajú farby,“ smeje sa.
Všetky jej topánky sú ploché, buď celkom barefoot, kedy úplne kopírujú plochu nohy alebo v mestskej verzii, kde je podrážka masívnejšia, ale človek v tom stále dobre cíti povrch, po ktorom chodí. Etno móda je podľa Petry dnes silno prítomná aj v komerčnej móde. „Veľa aktuálnych trendov a topánok z nej čerpá ako napr. vietnamky alebo espadrilky, ktoré vychádzajú z topánok španielskych roľníkov, teda z ľudovej obuvi. Myslím si, že je to tak preto, že táto móda je veľmi univerzálna, nadčasová a komfortná.“
Klasické obuvnícke remeslo – oprava a výroba obuvi, je skôr mužská práca, ale zvršky zvykli šiť aj ženy. V ľudovej kultúre tiež niektoré druhy obuvi šili aj ženy. A práve odtiaľto čerpá Petra inšpiráciu: „Celú výrobu som zjednodušila tak, aby bola oprostená od strojov a kopýt, aby to bola čo najviac ručná práca, zvládnuteľná aj bez hrubej fyzickej sily.“
Najviac ju na jej podnikaní bavia neustále výzvy, ktoré prináša dnešná doba a hľadanie formy, ktorá do nej najlepšie zapasuje. „Nie je to len o výrobe, či kurzoch, tých modalít pre uplatnenie starého remesla v modernom svete je obrovské množstvo. Potvrdzujú to aj sociálne siete, ktoré ponúkajú stále nové možnosti. Kto si čo vymyslí, to aj robí. Táto sloboda je niekedy desivá a náročná, ale je úžasná .“