Zaútočilo Rusko na svojho suseda zmrzlinou? Keby to tak bolo, pošleme Ukrajine mlieko. Keďže útočia raketami, poslali sme S-300

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Keby Rusko zaútočilo na Ukrajinu zmrzlinou, tak by západné štáty asi dodávali Ukrajine mlieko: kravské a možno aj kozie. Podľa informácií Ministerstva obrany SR Slovensko darovalo Ukrajine rakety S-300 sovietsko-ruskej proveniencie. Všetko sa odohralo v režime utajenia, slovenská strana vopred neohlásila ruskému ministerstvu obrany a prezidentovi Ruska čas a trať, po ktorej sa budú S-trojstovky pohybovať. No to teda bola skutočná drzosť a protiruská provokácia!

Protiargumentom na dodávky zbraní na Ukrajinu zo strany odporcov nechýba humor. Ozvali sa pacifisti aj bývalí komunisti. Každý z týchto kruhov uvádzal žartovné dôvody, prečo Slovensko nemá na Ukrajinu dodávať zbrane.

Politické a technické parametre S-300

Pacifistov netreba veľmi brať vážne. Keď pacifistovi ukradnete peňaženku, tak vám k tomu dobrovoľne pridá aj občiansky preukaz, preukaz poistenca, možno aj nohavice. Tak sa to má robiť podľa evanjelií. Realita je však odlišná a politický aspekt je úplne iný. Na udržiavanie jednej batérie S-300 potrebujete technický servis odborníkov, ktorí sú z Ruskej federácie. Za hádanku, kto z nich nie je agentom ruských tajných služieb, by som ťažko stavil halier, nadnesene eurocent.

Systémov S-300 je niekoľko. A nemá zmysel ich menovať, to si ľahko každý nájde na internete (S-300 PS, S-300 PM, S-300 PMU2, S-300 V…). Len pripomínam, že moderné aj modernejšie typy S-300 nájdeme v Arménsku, Bielorusku, Bulharsku, v Číne, Kazachstane, Indii, Iráne aj v Sýrii, dokonca vo Venezuele. Možno aj inde, pretože Rusko je ozajstná raketová veľmoc, ako to dnes ruská armáda dokazuje pri bombardovaní ukrajinských miest. V letectve sú špičkami „Američania“, v bombardovaní dnes Rusi.

Protiraketový systém S 300 PMU 2. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Slovensko sa usiluje nahradiť relatívne zastarané typy „esiek“ obranným systémom „patriot“. V Izraeli s ním nemajú zlé skúsenosti, ale radšej vyvíjajú vlastné antirakety. Slovensko sľubuje, že nakúpilo, nakúpi alebo prenajme „patriotov“, tých máme tiež niekoľko typov: PAC (Patriot Advanced Capability), po lopate niečo ako predsunutá obrana, pričom jedna batéria by mala mať 8 rakiet, potom aj PAC 2 a PAC 3. Patriot je vraj vypracovanejší ako „eska“, pretože lepšie kombinuje radarové siete. Ale to tvrdia vojenskí experti, nie ja.

Zbrane a mier

Dodávať zbrane do oblasti konfliktu je podľa niektorých politikov (na Slovensku, samozrejme, tých, ktorí prehrali voľby – parlamentné i prezidentské) podnecovaním vojny. Hlavné je vraj to, aby Slovenská republika ostala bezpečná. Inými slovami, susedia na východ od Slovenska nech sa zabávajú zabíjaním, problém má vyriešiť diplomacia. Lenže ono je trochu ťažké rokovať diplomaticky s niekým, kto sedí na koni, obsadil veľký kus vášho územia a vy ste ako ľudia bosí a nahí.

Keby taká posledná koloniálna veľmoc arogantne nenapadla svojho západného suseda zbraňami, ale zmrzlinou, potom by Slovensko mohlo naozaj dodávať do susedného štátu mlieko. V susednom štáte je však štvrtina obyvateľov – vrátane tých s ruskou etnicitou – na úteku v zahraničí alebo na západe vlastnej krajiny.

Slovenské S-300-vky. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Ukrajina potrebuje zbrane podobne, ako ich potreboval Sovietsky zväz po roku 1941, keď ho napadol jeho verný spojenec, Nemecko. Bez zbraní, amerických tankov a konzerv by asi koniec Druhej svetovej vojny vyzeral inak. Aspoň v tomto duchu písal sovietsky maršal Žukov v knihe “Vospominanija“, keď priznal, že do Berlína vojská pod jeho velením dorazili v „poslednom ťažení“. „Pamäti“ G. K. Žukova by mali byť pre Kremeľ upozornením, že rozdúchať vojnu s „banderovcami“ bola vysoká hra. Moskva môže len dúfať, že ovládne Kyjev a zriadi tam niečo ako bábkovú vládu. V Maďarsku (1956), v Československu (1968) a zástupne v Poľsku (1981) sa to Kremľu podarilo. Ale v „nacistickej“ Ukrajine? Neviem, ale tú krajinu som viackrát precestoval krížom krážom a ak ju Rusko znova kolonizuje, nastane gerilová vojna. Tú by som Rusku neprial. Ukrajinci sú predsa “banderovci, fašisti, nacisti, frankisti a možno všetci aj homosexuáli”. A ten ich smiešny jazyk! Poriadne nevedia písať v azbuke a ktovie, či je to vôbec národ. To tá ruská Eurázia, to je iná káva.

Ivo Samson, bezpečnostný analytik