V kríze sú všetky svetové organizácie. Vďaka štátom ako Slovensko zažíva krízu aj Severoatlantická aliancia

NATO má úctyhodný počet členov (32), pri jeho založení v roku 1949 to bolo 12 krajín. Takmer trojnásobný nárast členstva však k súdržnosti NATO neprispel, hoci dnes čelí rovnakej hrozbe ako v roku svojho založenia: ruskej (vtedy sovietskej agresii). Európa sa vďaka NATO teší už osemdesiatim rokom mieru, čo je v dejinách tohto kontinentu bezprecedentné a možno ťažko opakovateľné. Bez NATO a bez vstupu Spolkovej republiky Nemecka do tohto zväzku (1955) by asi nikto nezabránil po zuby vyzbrojenej, takmer polmiliónovej sovietskej armáde vo Východnom Nemecku, aby neuskutočnila špeciálnu vojenskú operáciu v kapitalistickej časti Nemecka s cieľom oslobodiť západonemeckú robotnícku triedu od jarma krutého útlaku.

Ale nič také sa nestalo, západonemeckí pracujúci ostali v zahanbujúcej porobe (ešte im revanšisti postavili v Západnom Berlíne múr, aby nemohli hromadne odchádzať za slobodou na východ) pretože v NATO fungoval diabolský mušketiersky článok (článok č. 5 Zmluvy) a kroky k oslobodeniu utláčaných pracujúcich v Západnom Nemecku by viedol ku svetovej vojne, ktorú si Sovietsky zväz ani Čína nemohli dovoliť. Potom sa našťastie tieto dve komunistické veľmoci pustili do seba a svetová vojna bola opäť raz na dosah. Momentálne vojenský konflikt medzi komunistickou Čínou a brutálne kapitalistickým Ruskom nehrozí, Čína si Rusko podmaňuje nevojensky a vo vzájomných vzťahoch oboch krajín výsmešne dominuje. NATO, jediná medzinárodná organizácia obrany, zažíva zasa rozklad zvnútra. Najprv predseda jednej postkomunistickej vlády v bývalej východnej Európe (akýsi Babiš) zaperlí v televíznom rozhovore, že nevie, či by súhlasil so vstupom Česka do vojny, ak by jeho suseda – Poľsko – „niekto“ napadol, potom iný chovateľ holubičiek mieru v susednom štáte (akýsi Fico) „zavalaší“, že v krízových situáciách sa Slovensko nemusí držať článku č. 5. Článku, ktorý Európe svojím odstrašujúcim účinkom daroval toľko desaťročí mieru. Pravda, český premiér svoj názor po čase zmenil, slovenský mierový spasiteľ nie a straší ľudí vojnou. A pritom stačí tak málo: pri jednej z návštev Moskvy poklepať svojho kremeľského pajtáša po pleci a zašepkať mu do uška „rýchlo von z Ukrajiny (vrátane Krymu), kým nebude neskoro, my tu chceme mier, nie vojnu.“ A potom to verejne vyhlásiť na tlačovej konferencii. Ale kdeže! Potľapkávajú sa, potľapkávajú, ale o mieri ani muk. Len opakované stupídne vyjadrenia z ruskej strany, že ak to nepôjde s Drang nach Westen podobrotky, pôjde to pozlotky a prídu na rad jadrové zbrane.

NATO, to nie sú len členské krajiny, ale…

NATO (nechajme mu v slovenčine ako skratke stredný rod) je dnes už ťažko zvládnuteľná organizácia, ktorá sa po páde železnej opony bleskovo rozšírila. Na svoju škodu, budú mnohí argumentovať, ale nejde o nadnárodný orgán. Je to medzinárodný pakt a jediné, čo 32 členských krajín drží pri sebe, je práve článok č. 5, ktory hovorí: Ak u suseda začne horieť, pôjdeme spolu s ním hasiť, obetujeme vlastné zásoby vody. Všetci za jedného a obrátene. V dejinách NATO tento článok nemusel nikdy nijaký štát vyzývať, jeho aktivácia po 11. novembri 2001 bola dielom Severoatlantickej rady, USA o pomoc nepožiadali, ale v Rade ho neblokovali.

Aliancia má aj spojencov mimo vlastných radov, v jednom z dvoch oficiálnych jazykov NATO sa uvádza 19 krajín, ktoré figurujú pod akronymom MNNA (Major Non-NATO Allies). Patria tam štáty, ktoré majú k NATO takpovediac priateľský vzťah, konkrétna vzájomná výpomoc v obrane však nie je nijako zmluvne zakotvená. V zozname týchto „spojencov“ nájdeme (abecedne) okrem iných Argentínu, Austráliu, Brazíliu, Izrael, Japonsko, Južnú Kóreu, Nový Zéland, Pakistan, Taiwan. Ale aj arabské štáty ako Egypt, Jordánsko, Katar, Kuvajt či Tunisko. Partnerstvo s týmito krajinami je však viazané na konzultačnú bázu, článok č. 5 sa, prirodzene, vzťahuje iba na priamych členov Aliancie. Takže, ak by napr. India napadla Pakistan, NATO nemusí pohnúť pri obrane Pakistanu prstom. Do skupiny MNNA sa podľa posledných údajov snaží dostať aj Singapur, ten má však už vybudovanú hustú sieť diplomatických, hospodárskych, bezpečnostných a obranných vzťahov s USA. Amerika navyše s väčšinou krajín MNNA sleduje vlastnú „sólo“ politiku, čo len potvrdzuje skutočnosť, že NATO nie je pre USA „dosť dobré“. Vlastne sa ani nečudujem.

141