Terorizmus nespí, iba ho zatienili vojny – v Jemene, na Ukrajine, v Hormuzskom prielive. Izrael sa opäť ukázal ako odolný hráč

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: magnific

Píše sa 30. september 2026. Z letiska v Emirátoch odštartoval let spoločnosti FlyDubai do Tel Avivu. Krátko potom druhý pilot (kopilot) zaútočil nožom na kapitána a snažil sa lietadlo nechať zrútiť na zem. Zasiahli však cestujúci aj členovia posádky, ktorí sedeli medzi cestujúcimi, mali po „fajrunte“, a arabského kopilota zneškodnili. Lietadlo nespadlo, všetci (asi 174) pasažieri prežili. Tak aspoň hovoria prvé správy, vyšetrovanie pokračuje. V OSN však zúria, izraelského premiéra tam takmer vypískali. Opäť sa nám to raz nepodarilo!

Nebola to taká legendárna operácia (nazvali ju Blesk a neskôr premenovali na Jonatan) ako na letisku v ugandskom Entebbe v roku 1976, kde dvestočlenné izraelské komando preletelo v piatich lietadlách pol Afriky až k rovníku a oslobodilo unesených pasažierov z letu Air France z Tel Avivu do Paríža. Komando neprejavovalo nijaký humanistický súcit s hrdinnými nemecko-palestínsko-arabskými bojovníkmi za slobodu, vystrieľali ich všetkých sedem na mieste do jedného a k tomu pozabíjali okolo stovky ugandských vojakov, ktorí (verte alebo nie), nechránili unesených, ale únoscov. Tí v pohodlí čakali na letisku, až izraelská vláda prepustí z izraelského väzenia okolo päťdesiatky ich kumpánov –  tiež naslovovzatých bojovníkov za slobodu. Inak hrozili, že unesených rukojemníkov statočne popravia.

Pri akcii prišli pri krížovej paľbe o život štyria rukojemníci, ostatných z celkom 106 („neizraelčanov“ únoscovia medzitým prepustili) komando dopravilo do bezpečia.

Ešte jedna legendárna záchranná misia

K reálnej legende z Kampally (letisko Entebbe) môžeme pridať aj inú operáciu proti únoscom, ktorej sa ujala špeciálna západonemecká jednotka GSK 9 v roku 1977. Vtedy išlo nie o vojenskú, ale policajnú akciu a dostala názov Magický oheň. Opäť to bola reakcia na únos pasažierov lietadla a opakovane boli v akcii palestínsko-arabskí bojovníci za slobodu v spojení s nemeckou Frakciou Červenej armády (RAF). Uniesli lietadlo z Mallorky a po mnohým peripetiách sa dostali na letisko do somálskeho Mogadiša. Západní Nemci do záchrannej misie nasadili policajných „špeciálov“ (jednotku GSG 9), ktorú začali budovať po zbabranej akcii bavorskej polície pri teroristickom útoku na izraelských športovcov na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972.

Táto operácia mala menej dramatický priebeh ako vyslobodenie rukojemníkov v Entebbe. Únoscovia požadovali prepustenie väznených členov Frakcie Červenej armády a k tomu (vraj) zopár miliónov dolárov, aby netrpeli núdzou. Nemci pristali na letisku a podobne ako Izraelčania tiež nemali zmysel pre humanistické ideály akéhosi Erazma Rotterdamského. Zo štyroch palestínskych únoscov troch na mieste zabili, jednu palestínsko-arabskú súdružku streľbou zmrzačili (neskôr postavili pred súd). Nijakých somálskych vojakov nebolo treba zastreliť, režim s únoscami nespolupracoval. Väznení členovia RAF, keď sa dozvedeli o neúspechu oslobodzovacej akcie, spáchali v Západnom Nemecku „na truc“ samovraždu. Zrejme vo viere, že občanov SRN vyženú do ulíc bojovať za červené zajtrajšky. Ibaže o jedno desaťročie neskôr sa obe Nemecká zjednotili just podľa západonemeckého modelu…

Na palube FlyDubai nešlo o únos, bola to údajne napodobenina amerického 11. septembera

Udalosť, ktorá sa odohrala na palube lietadla z Emirátov sa akciám v Ugande a Somálsku vymykajú. Mnohí politici (izraelský premiér) a analytici sa snažia dať tento incident do kontextu s 11. septembrom 2001, ale nič tomu nenasvedčuje. Vzniká len nová legenda (a povedzme, že opäť „virálna“) o disciplinovanosti cestujúcich, ktorí zväčša neprepadli panike, keď sa lietadlo rútilo k zemi. Izrael sa pýši aj novým hrdinom, ktorý sa ako civilista kľúčovo podieľal na likvidácii únoscu. Má aj svoje meno, v zakrvavenej košeli ho tak trochu „mediálne“ prijal a objal premiér Netanjahu, ale musíme si uvedomiť, že sme v Izraeli. Izraelčania sú na možnosť každodenného teroru pripravovaní a mávajú pri sebe zbraň. Nečakajú na pomoc a väčšina pouličných teroristov je zlikvidovaná ešte pred príchodom polície. Dúfam, že to v OSN predýchajú.