Európska komisia prišla s návrhom znížiť maximálne rýchlosti o 20 až 30 kilometrov za hodinu. Opatrenie má pomôcť znížiť emisie, ale aj v odpútaní sa od závislosti na ruskej rope.
„Pretože spotreba paliva, emisie znečisťujúce ovzdušie a riziko nehody sa výrazne zvyšuje pri vyšších rýchlostiach, obmedzenie rýchlosti považujeme za múdre riešenie,“ vysvetľuje Európska rada pre bezpečnosť dopravy (ETSC) v liste adresovanom európskym komisárom.
Šoférov ale tento návrh nepotešil. “Už teraz sa mi zdá 50-tka v obci málo, niekedy sa dalo ísť 60-tkou a bolo to výhodnejšie. Veľmi pomaly to je teraz a ak sa ešte zníži rýchlosť na 30 km/h, tak človek aby naozaj o ďalšiu hodinu skôr vyrazil z domu,” hovorí vodič Štefan.
“Ak niekto chce ísť rýchlo, tak ide. Aj teraz, keď je úsek s 90-tkou, chodia si 120. Bezpečnosti to určite nepridá, viac to bude dráždiť šoférov a bude ešte viac kolízií, lebo všetci budú konať skratovo. A ak chcú znižovať rýchlosti o 20 km/h, tak do obytnej zóny sa už vôbec nepôjde? Nechápem,” dodáva so smiechom ďalší šofér.
Obavy z ropy
„Spomalenie na našich cestách pomôže Európe prejsť od ruskej ropy, zachráni životy a zníži škodlivé znečistenie; tieto odporúčania srdečne vítame. Teraz je však na viacerých vládach, regiónoch a mestách, aby rýchlo prijali opatrenia,“ povedala Ellen Townsend, riaditeľka pre politiku ETSC.
„Robil som analýzu, čo by to znamenalo pre Slovensko znížiť paušál z 50 na 30. Zistil som, že 50 je len na hlavných trasách. Vo všetkých mestských častiach je rýchlosť znížená na 40-30, všade inde, kde je viac koncentrácie áut a ľudí, je to už pešia alebo obytná zóna, takže rýchlosť 20,“ opisuje Jozef Drahovský, dopravný analytik.
Otázkou ostáva, či by to nemalo opačný efekt a vodiči by pri takto výraznej zmene povolenej rýchlosti neboli viac podráždení.
„Samozrejme, nervozita tam bude, predbiehanie, kolízne situácie a podobne. Na Slovensku je nízka nehodovosť, odkedy nákladné autá majú mimo obce rovnakú rýchlosť ako iné, znížilo sa tak predbiehanie,“ hovorí Drahovský.
Obmedzenie by sa týkalo aj diaľníc, kde by osobné autá jazdili miesto 130 iba 100 km/h, a medzi obcami 80 miesto 90.
Niekdajšie zníženie rýchlosti v obci zo 60 na 50 bolo podľa dopravného analytika na základe reálnych výsledkov. „Teraz je to tak, že niekto si povedal, že to takto bude a ostatní počúvajte,“ myslí si Drahovský.
Ak by sa rýchlosti naozaj menili, tiež by sa kompletne muselo meniť dopravné značenie. Podľa analytika je to celé iba politická zámienka.
„Napríklad v Rakúsku existujú značky IGL – znížená rýchlosť z dôvodu smogu alebo emisií – tieto rýchlosti ale platia pre elektromobily, ktoré pri jazde nemajú emisie. Nejde tak o praktické riešenie, ale o politiku,“ uzatvára dopravný analytik.
Videoreportáž si môžete pozrieť TU.