V dôsledku vojny stratila Ukrajina už 30 percent ornej pôdy. V krajine navyše prekvitá čierny trh s palivom za šialené ceny

Schopnosť Ukrajiny brániť sa v plnom rozsahu Rusku závisí od jej ekonomických možností. Ukrajina za vyše 100 dní vojny stratila okolo 50 % svojej ekonomiky a ďalej stráca svoj ekonomický a priemyselný potenciál kvôli posunu vojny smerom na mestá Záporožie a Dnipro. Ukrajina aktuálne čiastočne závisí od finančnej pomoci západných partnerov a darcov, no časom takáto závislosť bude úplná.

Ukrajina môže najbližší polrok prejsť hlbokou ekonomickou krízou, ktorá obmedzí možnosti Kyjeva viesť vojnu. Keď sa však prepadne ekonomika, nastane energetická kríza a nespokojnosť ochudobnenej ukrajinskej spoločnosti – na konci r. 2022 bude krajina nútená ukončiť vojnu – buď zmrazením konfliktu, alebo podpisom mierových dohôd s Ruskom.

Nakoľko ekonomika Ukrajiny sa prudko zhoršuje, v prezidentskej kancelárii začali uvažovať nad výmenou premiéra Denisa Šmihaľa, ktorý údajne nereaguje na ekonomické výzvy a nemá nové idey. Pravdupovediac, Šmihaľa od odvolania zachránil ruský vpád a predtým pandémia. Prezident Zelenskyj už údajne hľadá potenciálnych Šmihaľových náhradníkov, pričom jedným z pravdepodobných kandidátov na post premiéra je vicepremiér pre otázky digitalizácie Michail Fedorov. Fedorov má imidž technokrata, ktorý na Ukrajine zaviedol viacero digitálnych projektov, medzi nimi napríklad portál elektronických služieb „DIJA“. Fedorov plánuje vybudovať novú ukrajinskú ekonomiku na sektore IT technológií a novej energetiky. Je možné predpokladať, že Fedorov v najbližšom čase plánuje prezidentovi Zelenskému predstaviť koncepciu ekonomického programu, ktorý bude založený na skúsenostiach Cypru a Izraela. Okrem toho je Fedorov úplne lojálny voči Zelenskému, vyšiel z 95 kvartálu a je jediným ministrom, ktorý zostal na svojom poste od r. 2019. Aj preto má Fedorov veľké šance stať sa novým premiérom, samozrejme, keď jeho kandidatúru nezablokuje takzvaný stavebný kartel – riaditeľ prezidentskej kancelária Andrej Jermak, jeho zástupca Kirill Timošenko, nimi dosadený minister infraštruktúry Alexandr Kubrakov.

Pravdepodobne existuje aj scenár totálnej vojny, kedy ukrajinské vedenie úplne zapojí celú ekonomiku do vojenských cieľov a zabezpečenia armády. Nad takýmto variantom vývinu situácie sa taktiež uvažuje, ukrajinský štát sa úplne zriekne plnenia všetkých sociálnych záväzkov a skoncentruje sa na obranu a armádu. Pre lepšie pochopenie toho, čo sa deje v ukrajinskej ekonomike, sú ďalej uvedené základné makro finančné ukazovatele a prognózy:

• Podľa hodnotení Svetovej Banky, kvôli ruskému vojenskému útoku bude v r. 2022 pokles HDP UKR o 45 %, zníženie investícií o 50 % a inflácia – 15 %.
• Počet Ukrajincov, ktorí sa ocitnú pod hranicou chudoby sa zvýši na takmer 20 % v r. 2022.
• Podobné údaje má aj ukrajinská vláda, ktorá pripúšťa, že v r. 2022 HDP Ukrajiny sa môže znížiť na 50 %.
• Straty spôsobené ruským útokom sa počítajú už na 1 bil. dolárov.
• V dôsledku bojov bolo zničenej alebo poškodenej okolo 30 % ukrajinskej infraštruktúry (prístavy, mosty, cesty, stanice, letiská atď.). Podľa údajov Ukrajinských železníc, v dôsledku ruského útoku bolo zničenej okolo 25 % železničnej infraštruktúry.
• Aby sa aspoň čiastočne zastavila inflácia a stabilizoval kurz národnej meny – vláda a národná banka rekordne zvýšili základnú sadzbu z 10 na 25 %. Spravili to s cieľom zvýšiť záujem o ukrajinské depozity v bankách, ale taktiež zvýšiť zisk z predaja vojenských dlhopisov. Samozrejme, úvery nezlacneli, ale naopak – zdraželi, počas vojny si takmer nikto neberie úver. Zvýšenie základnej úrokovej sadzby na 25 % znížilo kurz dolára a eura voči hrivne, dokonca aj na čiernom trhu (teraz stojí 1 USD oficiálne v banke 29 UAH a na čiernom trhu je kurz 35 UAH/USD).
• Všetci chápu, že išlo o nútený administratívny krok a zvýšením inflácie a predlžovania vojny bude národná mena prudko lacnieť.
• Ukrajinskí ekonómovia taktiež očakávajú, že v dôsledku vojny sa na Ukrajine kvôli bankrotu začnú zatvárať ukrajinské banky. Mnohé banky stratili svojich veriteľov a založený majetok, ktorý bol buď vojnou poškodený, alebo obsadený Ruskom. Je pravdou, že ukrajinská vláda oslobodila Ukrajincov od splácania úverov v prípadoch, ak ich majetok bol stratený počas vojny (automobily, byty, domy, podniky a firmy). Avšak straty ponesú banky, hlavne so zlou finančnou základňou, keďže stratili aktíva a úverové balíky svojich klientov. Vláda a centrálna banka pravdepodobne nebudú bankám kompenzovať tieto straty, bankový sektor na Ukrajine očakáva novú vlnu bankrotov ako to bolo v rokoch 2014-2015.
• Najmenej 210 ukrajinských veľkých a stredných podnikov bolo zničených alebo sa nachádza pod ruskou okupáciou.
• Celkovo okolo 20 % medzinárodného biznisu na Ukrajine zmrazilo svoju činnosť. Okolo 20 % ukrajinských podnikov zbankrotovalo a bolo zatvorených, zvyšných 60 % podnikov v porovnaní s predvojnovým obdobím zaznamenáva straty alebo zníženie tržieb (zdroj Ministerstvo hospodárstva Ukrajiny).
• V dôsledku ruského vojenského útoku Ukrajina stratila 40 % až 60 % svojho metalurgického priemyselného potenciálu, ktorý vyrábal oceľ, železnú rudu, liatinu, oceľové výrobky. V prvom rade ide o podniky Rinata Achmetova v Mariupoli – Azovstaľ a MMK Iľjiča (tlačová služba spoločnosti „Metinvest“ Rinata Achmetova). Ak Rusko postúpi na Záporožie a Kryvyj Rih, Ukrajine hrozí úplná strata ťažkého priemyslu, vrátane metalurgického sektora.
• V dôsledku ruského vojenského útoku Ukrajina stratila okolo 30 % svojej ornej pôdy – čiernozeme na juhu a východe krajiny (3,5 mil. ha). Ministerstvo poľnohospodárstva Ukrajiny na tento rok predpovedá zníženie úrody obilia o 40-50 % oproti r. 2021.

• V júni 2022 je štátny rozpočet naplnený iba na 50 % v porovnaní s rovnakým predvojnovým obdobím r. 2021. Podľa ukrajinských ekonómov, príjmová časť ukrajinského rozpočtu urýchli svoj pád v druhej polovici r. 2022, a čo je najdôležitejšie – zdražejú všetky služby, servis a produkty.
• Za viac než tri mesiace vojny zostáva nevyriešeným problémom palivový biznis na Ukrajine, ktorý blokuje rozvoj ekonomiky, malého a stredného podnikania. Pred vojnou ruský a bieloruský benzín a nafta tvorili na ukrajinskom trhu takmer 75 % ropných produktov. Inak povedané, zo 4 litrov na Ukrajinu dovezeného paliva boli 3 litre z Ruska a Bieloruska. V podstate to bol monopol, ktorý sa ukrajinská vláda nesnažila ani narušiť.
• Preto sa počas vojny a zníženia dodávok ropných produktov z RUS a BLR borila Ukrajina so silnou palivovou krízou, ktorú dodnes nedokážu vyriešiť. Ruskými raketovými útokmi boli zničené Kremenčugský a Lisičanský ropu spracúvajúci závod, ktoré zabezpečovali domáce potreby paliva.
• Ukrajinská vláda nedovolila poľskej spoločnosti ORLEN vstúpiť na ukrajinský trh cestou kúpy siete čerpacích staníc Viktora Medvedčuka a tak zabezpečiť dodávky ropných produktov z EÚ.
• Ukrajina nemá dostatočné množstvo certifikovaných prepravujúcich vozidiel na benzín, ktoré by dokázali privážať palivo z EÚ. Tu treba ešte pridať obmedzené logistické cesty, administratívne bariéry a samotný fakt, že v EÚ teraz počas letnej sezóny je taktiež nedostatok paliva. Hlavným problémom je štátna regulácia cien za palivo – cena je určená na úrovni najviac 55 UAH za liter nafty a benzínu (hoci na niektorých čerpacích staniciach môžu byť ceny aj 60 UAH za liter).
• Na Ukrajine prekvitá šedá ekonomika s palivom, mnohé spoločnosti predávajú benzín a naftu za 81 – 100 UAH za liter (kvôli tomu štátny rozpočet prichádza na spotrebnej dani o značné peniaze).
• Zelenského vláda sa obáva zvyšovať ceny za palivo, považuje to za nepopulárne riešenie. Verejnosť sa hnevá, pretože palivo sa oficiálne nedá zohnať a natankovať na čerpacích staniciach je možné iba na lístky a špeciálne kartičky určené pre zamestnancov podnikov a kritickej infraštruktúry.
• Daňové a fiškálne príjmy do rozpočtu Ukrajiny sa v čase vojny priemerne znížili o 40-60 %. Mimoriadne silnú stratu ukrajinská ekonomika znáša kvôli blokáde morských prístavov v Čiernom mori, v dôsledku čoho nemôže dodávať na zahraničné trhy svoju poľnohospodársku produkciu a oceľ.
• Deficit ukrajinského rozpočtu každý mesiac predstavuje okolo 5-6 mld. USD, tento deficit sa pokrýva medzinárodnými úvermi a grantmi (vyhlásenie prezidenta Vladimíra Zelenského). V máji prišlo do ukrajinského štátneho rozpočtu 1,4 mld. USD z úverov MMF v rámci programu „Rapid Financing Instrument“ a 1,2 miliardy eur z úveru EÚ v rámci externej finančnej pomoci. Okrem toho boli ešte granty od vlád USA, Kanady, Veľkej Británie, Japonska a Francúzska. V podstate celá ukrajinská ekonomika teraz pracuje na armádu a silové zložky, aj keď peniaze nie sú ani na zabezpečenie miezd lekárov a učiteľov, ani na plnenie ďalších sociálnych záväzkov (penzie, podpory atď.).
• V dôsledku ruského vojenského útoku bolo nenávratne stratených najmenej 5 mil. pracovných miest (údaje Medzinárodnej organizácie práce). Podľa rozličných údajov, okolo 7 miliónov Ukrajincov opustilo krajinu počas vojny (ide o údaje tých Ukrajincov, ktorí kvôli vojnovému stavu vycestovali do EÚ a Ruska).
• Tieto čísla nezamestnanosti však môžu byť vyššie ako 50 %. Priťažuje tomu fakt, že kvôli vojnovému stavu muži nemôžu vycestovať za prácou do EÚ, aj z tohto dôvodu rastie úroveň nezamestnanosti a bude ešte vyššia v jeseni a zime 2023. Napríklad v r. 2021 Ukrajinci pracujúci v EÚ priviezli na Ukrajinu pre svojich príbuzných najmenej 10 mld. EUR, čo je viac než všetky kredity MMF a medzinárodné projekty technickej pomoci.