Stredný východ, Blízky východ alebo ešte niečo iné? V slovenských médiách to je úplne jedno, vládne terminologická anarchia

Popri vojne v stredovýchodnej Európy je v slovenskom zahraničnopolitickom spravodajstve najvďačnejšou témou Stredný východ. Až potom nasledujú eskamotérstvo Donalda Trumpa alebo napr. nedávne prezidentské voľby v Poľsku, poprípade situácia v republike Zimbabve. Okrem USA, Poľska či Zimbabve (a samozrejme Slovenska) máme všetci vo všetkom jasno. V pojme „Stredný východ“ však nie.

Stredný východ je diplomatický úzus

Stredný východ („Middle East“) sa ako pojem vyskytuje v kľúčových strategických dokumentoch OSN, NATO aj EÚ. Pritom dochádza už tradične k politickým a geografickým sporom o vymedzenie Stredného východu alebo tzv. širšieho Strednému východu. Niekedy sú politické, stabilizačné a strategické danosti konkrétnejšie, to keď sa zameriavajú na oblasť Stredomoria (južného Stredozemia), pričom oblasť arabsko-izraelského konfliktu, občianska vojna v Sýrii alebo napätie v Libanona je najľahšie identifikovateľná ako Stredný východ.

Bernard Lewis, dnes už nebohý klasik disciplíny, ktorá sa na amerických univerzitách ujala pod názvom „Middle East studies , ale tvrdil, že ak chceme pochopiť úlohu Stredného východu v svetovej politike, musíme sa na tento makroregión pozerať nie ako na krajiny alebo dokonca štáty, ale ako na civilizáciu. Súčasný zvyk označovať túto oblasť ako „Stredný“ alebo „Blízky“ východ je podľa neho nešťastný. Prvý názov reflektuje diplomatické myslenie, ten druhý je diktovaný strategickým myslením.

Od diplomatov, politikov a stratégov sa však dá iba ťažko očakávať cit pre „civilizačné okolnosti problému“, napísal už dávnejšie Bernard Lewis.

V Slovenčine vládne pojmová anarchia

Niet sa čomu čudovať, že z masmédií a výrokov slovenských odborníkov či politikov počujeme tak „Stredný“, ako aj „Blízky východ“, takmer nikdy „širší Stredný východ“. V termínoch Stredný, resp. Blízky východ neexistuje konsenzus ani v svetových jazykoch. Výraz „širší Stredný východ“, do ktorého napcháte všetko od Mauretánie a Ligy arabských štátov cez Turecko až po Pakistan, je americkou akademickou špecialitou. Severoatlantická aliancia má dva oficiálne jazyky, OSN päť, EÚ hneď dvadsaťštyri, pričom túto oblasť EÚ považuje za „región prvoradého bezpečnostného záujmu“, aj keď žiarlivé Rusko sa silou mocou do jej prvoradých bezpečnostných záujmov votrelo, aby si nostalgicky spomenulo na zlaté sovietske časy. Cítilo sa zanedbávané.

No keďže angličtina v dokumentoch všetkých týchto inštitúcií dominuje, svet preberá označenie Stredný východ, ale vo vyjadrovaní expertov aj politikov bežne počujete oba výrazy, to platí aj pre Ameriku. Ruština oficiálne a v médiách používa skôr „Blízky východ“, francúzština je duplicitná – Proche-Orient aj Moyen-Orient.

Nemčina si s tým starosť nerobí, používa oba výrazy, ale vynašla aj univerzálne riešenie: hybridné spojenie „Blízky a Stredný východ a Severná Afrika“. Je to redukovaný preklad „širšieho Stredného východu“, ale nepatria doň krajiny ako Turecko, Afganistan, Irán či Pakistan.

Tak „blízky“, ale „stredný“?

Pojem Blízky východ sa zväčša považuje za historicizmus, keďže ide o zhruba sa geograficky prekrývajúcu oblasť pred rozpadom koloniálnej sústavy a pred vznikom dnešných samostatných štátov, ktoré vznikli z koloniálneho dedičstva. „Stredný východ“ zase nadnáša otázku, čoho je Stredný východ stredom? V Indii, najľudnatejšej krajine sveta, sa Stredný východ uvádza ako „Západná India“. „Blízky východ“ má z európskeho hľadiska väčšiu logiku, bola to pre Európe najbližšia časť Orientu. V časoch tureckej nadvlády nad kusom Európy sa zvyklo hovoriť, že „Orient začína v Budapešti“.

Ono v podstate ide dnes skutočne o civilizačný okruh, v ktorom dominujú arabské jazyky a moslimské náboženstvo. Ale nemôžeme, samozrejme, od publicistov alebo politikov chcieť, aby čítali Bernarda Lewisa. To by bolo ako chcieť od básnikov, aby boli odborníkmi na analytickú geometriu.

Autor je bezpečnostný expert.

606